Simon Phillips

Je pondelok 6.11.2017 a valím svojou 20-ročnou „Róžikou“ (Citroen Xantia) do Viedne, mesta, ktoré bolo koncom 19.storočia považované za hlavné mesto hudby. Dnes v prestížnom klube Porgy & Bess vystúpi legenda jazz-rockového bubnovania Simon Phillips. Mám šťastie, že osobne poznám Simonovho technika, ktorý je mimochodom Chorvát zo Záhrebu. Švabo ma vrúcne privíta, ukáže zákulisie, súpravu majstra a následne ma predstaví samotnej legende. Nadšene siaham po diktafóne a rozhovor sa môže začať.

Začnime kapelou s ktorou dnes večer vystúpiš. Nahral si album Protocol IV s kapelou, s ktorou si práve na turné ?

Áno, s kapelou s ktorou som momentálne na európskom turné okrem klaviristu. Album nahral Denis Hamm, ktorý je momentálne na turné so skupinou Thundercat, takže som poprosil Otmara Ruiza či by neodohral turné. Otmar odvádza skutočne vynikajúcu prácu.

Ako si dal dokopy túto kapelu ?

V prvom rade som chcel pokračovať už v rozbehnutom projekte Protocol. Takže otázka znela, kto teraz ? Budem úprimný, hľadal som muzikantov na youtube. Počúval som viacero ľudí ako hrajú, aký majú zvuk, prejav atď... Bolo to srandovné, lebo si už presne nepamätám ako sa to udialo. Videl som Grega, s ktorým som už v minulosti spolupracoval a pomyslel som si, že je perfekný a spĺňa presne to čo hľadám . Takže som mu zavolal a porozprávali sme sa. Následne vysvitlo, že mi chcel volať kvôli inej záležitosti, čo bolo taktiež zaujímavé. S Dennisom sme spolu skúšali rozbehnúť jeden projekt pred desiatimi rokmi. Mali sme ísť na turné do Indie, ale nakoniec z toho nič nebolo. Teraz som ho zavolal do tohto projektu a bola to dobrá voľba.

Skladáš aj hudbu. Ako komponuješ ? Máš na to nejakú zabehnutú formulu, alebo je to spontánne ?

Hudbu skladám na klavíri aj keď nie som klavirista. Používam syntetizátor so sekvencerom v ktorom mám rôzne zvuky gitár, basových gitár, klavírov atď ... Vychádzam z klavíra a syntetizátora, kde mám veľa zvukových možností. Každá skladba je iná, ale väčšinou ani jedna skladba nezačína bicími, resp. ojedinele začínam tvoriť skladbu s bicími. Nezačínam s rytmom, ale s harmóniou a melódiou, alebo sekvenciou akordov. Napríklad keď chcem napísať baladu, začnem hrať nejaké akordy a následne experimentujem so zvukmi. Poskladám určitú sekvenciu a potom sa s týmto materiálom hrám a skúšam rôzne obmeny, čo ma zvykne dostať úplne inde ako som chcel . Každá skladba je iná ... Na záver dňa skladbu zahrám spolu s bicími pričom zisťujem či skladba má správne tempo, správny cit a pohodu pri hre. Často sa naučím skladbu naspamäť a hrám ju dokola obzvlášť, keď mám silnú skladateľskú múzu. Poskladám jednotlivé sekvencie a často až vtedy zistím, že skladba je skutočne náročná na hranie. Niektoré skladby sú inšpirované niekým, napríklad si poviem, že chcem napísať skladbu ako Herbie (Hancock), alebo Allan (Holdsworth) – vieš čo myslím, pokúsim sa dostať do nálady počúvaním ich muziky a potom sa pokúšam niečo napísať. Ako som hovoril, každá skladba je iná a vyžaduje rozdielny prístup.

Hráš aj na inom hudobnom nástroji okrem bicích nástrojov ?

Nehrám na inom nástroji, bicie sú mojim hudobným nástrojom. Zvykol som hrať klavír na niektorých albumoch, ale nahrávam ho veľmi pomaly. Väčšinou nahrám klavír so zvukmi do sekvencera, následne to upravím a zrýchlim do vyžadovaného tempa. Čiže hrám klavír, ale nie som skutočným klaviristom.

Ako si začal sólovú kariéru? Čo bolo hlavným motívom pre teba začať sólovú kariéru?

Motívom bola hlavne muzika, lebo rád píšem muziku a mal som víziu pre inštrumentálnu jazz-rockovú muziku. Väčšinou som nachádzal veľa muziky, hlavne fúziovej (fusion), ktorá nemala silnú melódiu. Korene a melódiu mala v jazze, ktorý milujem, ale nemala melódiu a fundament vychádzajúcu z rocku. Moje skladby majú základ v melodickej rockovej gitare v hre rockových gitaristov. Začalo to písaním skladieb pre Jeffa Becka na album “There & Back“ v roku 1980. Bol som presvedčený, že je potrebné priniesť viac melódie do tohto žánru muziky. Taktiež som začal používať pri písaní koncepciu populárnej muziky čiže používam piesňovú formu populárnej hudby v jazz-rockovej muzike. Moje skladby obsahujú intro, slohu A a slohu B, bridge, refrén ...
Album Protocol IV je konštrukčne viac jazzový ako všetky moje predchádzajúce albumy. Charakteristickou črtou sú rôzne zmeny, prechody z jednej pasáže do druhej a celková forma jednotlivých skladieb je jazzová. Napríklad posledná skladba na albume sa volá “Azorez“ a bola inšpirovaná Allanom Holdswarthom a Chickom Correom. Konštrukčne je omnoho jazzovejšia ako všetky moje predchádzajúce skladby, ale formovo zostala jazz-rocková. Na albume sa objavia aj rytmy z východnej Európy v štýle world music. Dnes večer zahráme celý album Protocol IV., takže budeš mať možnosť si ho celý vypočuť.

Čiže album je otvorenejší s väčším priestorom na improvizáciu ?

Áno, v niektorých skladbách je viacej slobody a miesta na improvizáciu, ale celkovo je album pevne aranžovaný. Protocol IV je zmesou viacerých štýlov a foriem.

Čo by si odkázal mladým bubeníkom a muzikantom ?

Počúvať ... počúvať rôzne štýly muziky a tak absorbovať do seba viacero nápadov. Vždy je potom možné priniesť rôzne elementy z iných štýlov do muziky, ktorú práve hráš. Dôležité je byť otvorený a vždy počúvať.

Rozhovor pripravil Július Petrus