Brian Blade

Svet džezových bubeníkov je absolútne unikátny. Je to svet, kde neexistuje hierarchia slávy, ale žijú v ňom legendy . Napriek mladému veku môžeme bez váhania povedať, že Brian Blade je legendou moderného jazzu.

V histórii džezovej muziky bolo málo "melodických bubeníkov" , ktorí dokázali stelesniť myšlienku. V tomto ohľade sa Brian Blade nachádza v panteóne najväčších bubeníkov. Jeho hru možno porovnať s hrou takých bubeníckych osobností ako Tony Williams (zástupca staršej generácie), Joey Baron (zástupca mladšej generácie) a Eric Harland (zástupce najmladšej generácie). Jeho dynamická hra učarovala najväčším osobnostiam súčasného jazzu ako Wayne Shorter, Joshua Redman, Brad Mehldau. Vo svojej kariére spolupracoval aj s umelcami iných hudobných žánrov ako Seal, Joni Mitchell, alebo Bob Dylan.

Začnime s kapelou s ktorou si v súčasnosti na turné. Sú koncerty The Children of the Light predzvesťou nového albumu ?

Povedal by som, že áno aj keď sme sa ešte nerozhodli, že nahráme nový album. Uvidíme, možná už čoskoro nahráme niečo nové.

Hrával si v baptistickom kostole ktoré vedie tvoj otec. Môžeš nám povedať niečo o hudobnom prostredí z ktorého pochádzaš?

V kostole sú moje základy, je to miesto kde som sa naučil hrať. Aj keď som už predtým hrával, kostol ma v podstate formoval. Hudba je modlitba a nezáleží na tom, že kde ju hráme. To poznanie a ten dar vynášaš aj za múry kostola a každé miesto, kde hráš sa stane takým istým miestom ako kostol. Pamätám si ako ma všetci povzbudzovali a hovorili mi, aby som zabudol na to, prečo to robím. Hraj s láskou ...

Kedy vstúpil jazz do tvojho života ?

Niekedy na strednej škole v čase neskoršej puberty. V tom čase som ešte hral muziku, ktorú sme hrávali v kostole. Na strednej škole mi učitelia predstavili jazz a odrazu to bola moja cesta. Vedel som, že sa nemám vzdávať, ale mám hrať a užívať si to.

Akú muziku si počúval keď si vyrastal ?

Počúval som všetko čo bolo populárne The Jacksons 5, Earth, Wind and Fire, Stevieho Wondera .. Neskôr som sa zoznámil s Johnom Coltrainom, Milesom Davisom, Artom Blakeym, Waynom Shorterom, Joni Mitchell ...

Si taktiež skladateľom. Ako píšeš svoje skladby? Píšeš spontánne, alebo máš nejaký vzorec podľa ktorého píšeš ?

Želal by som si v tom byť viac metodický. Hrávam každý deň a niekedy príde iskra, alebo fragment skladby. Neskladám tak, že dnes musím niečo zložiť, možno by som mal tak robiť. Cítim to ako keď sa skúsenosti stretnú s pocitom a nie je to o tom, že niečo hľadám , ale že som súčasťou niečoho.

Ako sa pripravuješ, keď ťa niekto osloví na nahrávanie ?

Záleží to na muzike ktorú idem nahrávať. Je dobré mať nejaký nápad, ale je to viac menej o prvotnom inštinkte. Záleží to na komplexnosti, vibrácii a osobitosti danej muziky.

Koľko máš kreatívnej slobody keď spolupracuješ s takými osobnosťami ako Joni Mitchell, Seal, alebo Bob Dylan ?

V každej hudobnej situácii cítim slobodu. Samozrejme, že nie vždy takú ako keď hrávam s Kvartetom Wayna Shortera, ale v každej skladbe a texte cítim určitú slobodu.

Ako si sa stretol s Joshua Redmanom ?

Ak si dobre pamätám stretli sme sa prostredníctvom trombónistu Delfeaya Marsalisa s ktorým som býval v New Orleanse. Delfeo poznal Joshua z Bostonu a zobral ho do skupiny, kde sme sa stali členmi kapely Delfeaya Marsalisa. Bolo to niekedy okolo roku 1990 - 1991.

A čo je s tvojou kapelou The Brian Blade Fellowship ?

V roku 2017 pôjdeme na koncertné turné, ale neviem či prídeme do Európy. Dúfam, že v roku 2017 nahráme nový album.

Čítal som, že si hral tenis na vynikajúcej úrovni. Máš ešte čas niekedy si zahrať ?

Mal by som si urobiť čas na tenis, ale žiaľ momentálne vôbec nehrávam.

Rozhovor pripravil: Július Petrus