Väčšinou, keď sa robí rozhovor s bubeníkom nemôžeme vynechať obvyklé otázky a tak je to aj s našou prvou otázkou. Čo ťa priviedlo k tomu, aby si začal bubnovať?

Vyrastal som tak ako všetci moji rovesníci v „slobodnom socialistickom zriadení“, kde pre obyčajného človeka, ako som bol ja, boli len dve možnosti ako sa dostať do zahraničia. Jednou možnosťou bol šport a druhou muzika. Do svojich 15-tich rokov som hrával tenis, ale potom som zistil, že bez osobného trénera už zo mňa Björn Borg asi nebude a tak som začal hrať na bicie. Dovtedy som študoval klavír na ĽŠU v Lučenci. Na základnej škole, kde v triede je okrem vás ešte ďalších 6 bubeníkov nebolo ťažké rozhodnúť, že ktorý nástroj je pre mňa ten ideálny.

Kto ťa učil v tvojich začiatkoch a ako si sa dostal do USA na Musiacians Institute?

Zo začiatku ma učil u nás doma vo Fiľakove Tibor Márkuš, ktorý v tom čase hral so Steve Youngom. Neskôr som sa dostal do Budapešti ku prof. Júliusovi Kovácsovi u ktorého študoval aj Janko Fabrický a Ďuro Varsányi. Neskôr som sa dostal k vynikajúcemu pedagógovi Jánosovi Szanyimu u ktorého vyrastal už v tom čase považovaný za obrovský talent Gergö Borlai. Od nás u neho študoval napr. Peter Krbaťa. Jánosovi môžem veľa ďakovať je skutočne vynikajúci pedagóg a senzačný človek. Pôvodne som chcel ďalej študovať na Berklee College of Music, ale János mi poradil MI. S mojim kamarátom sme hrávali po uliciach Európy a tak sa mi podarilo našetriť na štúdium v USA, lebo MI neposkytoval štipendium pre cudzincov. Veľmi mi pomohol aj môj otec, ktorému sa za to chcem aj touto formou poďakovať.

Každý bubeník má svôj vlastný sound a štýl, tým sa stáva jedinečným v tomto pretlaku muzikantov a bubeníkov to je nespochybniteľné. Ako si našiel svôj vlastný zvuk a štýl hry?

Každý jeden človek prechádza určitými životnými etapami. Niektoré človeka viac poznačia niektoré menej. Ja sa ešte vždy vyvíjam a snažím sa pristupovať k životu a bubnovaniu s otvorenou mysľou. Nezaťažujem sa tým, že kto ako hrá, ale snažím sa koncentrovať na daný moment, aby bol vypovedaný tak, ako to práve cítim. Čo sa týka soundu, tak každý jeden bubeník má svôj vlastný touch (dotyk) na nástroj. Niekto do toho tlčie, niekto hrá viacej technicky, no a „niekto hrá tóny“. Dnes je veľa dobrých bubeníkov, tzv.“športovcov“ ale len niekoľko muzikálnych bubeníkov.

Z akých materiálov si sa učil a akými metódami si rozvíjal svoju hru?

Hudba a samozrejme aj bubnovanie je nekonečným procesom sebazdokonaľovania. Tento proces ani u mňa ešte neskončil a vždy sa ešte učím a rozvíjam. Zo začiatku som sa učil rôzne rytmy ako napr.bossa novu,cha-chu,tango atď. ktoré ma učil Tibor Márkuš. Neskôr u prof.Kovácsa som študoval rudimenty, ktoré som sa snažil preniesť na nástroj a orchestrovať ich tak, aby zneli melodicky a dávali nejaký hudobný zmysel. Toto som sa snažil aplikovať v sólach a v groovoch v skupine Hematit. U Jánosa Szaniho sme rozoberali videá s hrou Dave Weckla, Jack DeJohnetta,Vinniho Colaiutu, Petra Erskina a ďalších ... Zaoberali sme sa lineárnou hrou, koordináciou, metrickou moduláciou a mnohými ďalšími „bláznivými“ metódami. V USA sa kládol veľký dôraz na čítanie, techniku a štýlovosť. Bola to pre mňa veľká škola.

Kto vtedy vyučoval na Musicians Institute?

Joe Porcaro, Ralph Humprey, Bobbie Gabrielle, Ralph Razze, Owen Goldman latinu vyučovali Efrain Toro a Richie „Gajate“ Garcia, jazz Chuck Flores, playing technique Fred Dinkins a Enzo Todesco... Semináre tam mali napr.: Steve Houghton, Gregg Bissonette, Steve Smith, Billy Cobham, Ed Thigpen, Terry Bozzio... skutočný raj pre bubeníkov.

Skutočný muzikant je otvorený všetkým štýlom. Čo si o tom myslíš?

To musím len potvrdiť. Čím viacej štýlov je človek schopný zahrať, tým viacej šancí má. Osobne som už hral všetko, od tanga až po heavy metal. Samozrejme, že každý v niečom vyniká viac a v niečom menej, ale zahrať dobre viacero štýlov vedia len skutočný majstri. Pre mňa takými majstrami sú Steve Gadd a Vinnie Colaiuta.

S kým každým si hral a čo v súčastnosti robíš?

Na Slovensku som pôsobil v kapelách ako Hematit, Liquid Boogie Roll, Elán, Team hral som s Beátou Dubasovou, Soňou Horňákovou, Adrianou Bartošovou, Jurajom Burianom s maďarským gitarovým virtuózom Istvánom Alapim, Györgyöm Szappanosom, Tomim Mohaiom atď... No a práve som sa vrátil z hudobného tábora v Salgóbányi, kde som vyučoval a o tri týždne cestujem na Malorku, kde budem hrať s tanečnou Slovansko-Rakúskou kapelou.

Povinná otázka. Ktorí sú tvoji obľúbení bubeníci a nakoľko ťa ovplyvnili.

Najviac ma ovplyvnila hra maďarského bubeníka Jánosa Soltiho z kapely Locomotiv GT. Ich dvojalbum „Loksi“ som doslova zodral na gramofóne mojich starých rodičov. Neskôr som spoznal TOTO a Jeffa Porcara a bolo mi jasné, že ten človek je geniálny. Doteraz je mojim najväčším favoritom. Bolo mi veľkou cťou keď ma v LA učil jeho otec Joe Porcaro, ďalej je to Steve Gadd, ktorý asi najviac ovplyvnil súčasnú generáciu bubeníkov, Vinnie Colaiuta v súčasnosti najväčší all arounder, Dom Famularo bubeník a motivátor, Dave Weckl, Steve Jordan, Tom Brechtlein, Neil Peart, Mike Portnoy, Atma Anur, Nicko McBrain, Gregg Bissonette, Stewart Copeland, Carter Beauford, Gulli Briem, Papa Jo Jones, Bill Stewart, Brian Blade, Will Calhoun, Zoro, Horacio „El Negro“ Hernandez, Antonio Sanchez, Gergö Borlai, Benny Greb z gospelistov Aaron Spears, Thomas Pridgen, Ronald Bruner Jr., John Blackwell... Ten zoznam je veľmi, veľmi dlhý...

A čo doma. Kto sa ti páči zo Slovenských bubeníkov?

Sú to chronicky známe mená ako Marcel Buntaj, Martin Valihora, Cyril Zeleňák, Jano Fabrický, Majo Ševčík, Peter Solárik, Teo Skovay, Emil Frátrik, Lojzo Horník z Konfliktu, Rudo „Vajco“ Zelenay z kapely The Last Days of Jesus, Juro Kuchárek ale aj menej známy bubeníci ako Jano Csányi z Revolucie, Miro Bartoš z LC/DC ... ak som niekoho vynechal tak sorry.

Keď sme sa už pýtali na obľúbených bubeníkov ďalšia povinná otázka o ktorej sa každý bubeník rád rozpráva je ohľadom nástroja na ktorom hrávaš. Aké nástroje používaš?

Činely výhradne SABIAN, paličky a metličky VIC FIRTH a bicie TAYE, ale v kluboch hrávam na Sonor 2002 s 20´´ kopákom, lebo Taye mi nedodali 18´´ kopák, ktorý mi sľúbili ako bonus na začiatku našej spolupráce. Blany Remo ale aj Evans. Presná konfigurácia mojej zostavy sa nachádza na mojej webovej stránke.

Háklivá otázka. Každý mladý bubeník chce byť veľmi rýchly, pričom je to najmenej podstatná vec, k tomu aby v kapele vedel poctivo vyriešiť svoju úlohu. Aký máš na to názor?

Osobne sa koncentrujem na muziku. Snažím sa hrať to čo si vyžaduje daná skladba, aby moja hra bola v správnom jazyku, t.j. aby som vo swingu nehral rockové brejky. Z vlastných skúseností viem povedať, že najdôležitejším faktorom pre bubeníka je time. Našou úlohou je vo väčšine prípadov doprevádzať kapelu, alebo sólistu a nie ekvilibrizmus. Samozrejme sú aj bubeníci ktorý vedia skĺbiť muzikalitu, techniku, rýchlosť, time... Taký je napr.Dave Weckl, Vinnie Colaiuta, Mike Portnoy, Neil Peart , Denis Chambers, Aquiles Priester a ďalší ...

Cestovanie.Veľa cestuješ, ostane ti čas na cvičenie?

Tento rok cestujem viacej ako minulé roky a je pravda, že keď prídem po šiestich týždňov domov, tak som najradšej, keď nemusím nástroj vôbec ani vidieť. Ale po týždni sa to utrasie a potom občas skočím aj do skúšobne.

Rodina. Muzikant vystavuje rodinu pred ťažkú skúšku, keďže je v ustavičnom pohybe, pravdu povediac nie je bežným občanom, ktorý pracuje od-do a keď padla tak je doma a v lete absolvuje rodinnú dovolenku.

Mám to šťastie, že nie som až tak veľa mimo domova. Keď idem na dlhšiu dobu ako jeden mesiac mimo domova, moja rodina pricestuje za mnou a tak spojím príjemné s užitočným. Moja dcérka ešte nie je školopovinná, takže zatiaľ s tým väčšie problémy nemáme.

Na záver aké máš plány a čo by si odkázal mladým bubeníkom.

V súčastnosti sa venujem rozbehnutiu tejto internetovej stránke, kde sa chceme venovať bubeníkom v širšom kontexte. V priebehu troch týždňov by som mal cestovať na osem týždňov na Malorku, kde ako som už spomínal budem hrať s tanečnou kapelou. Potom by som mal hrať ešte vo Švajčiarsku. Mladým kolegom len toľko, aby cvičili, veľa počúvali a hrali a hlavne, aby ostali samými sebou.

Peace and Love!

www.juliuspetrus.com

http://www.myspace.com/419526830

http://www.sabian.com/EN/artists/Julius_Petrus.cfm