Ťažko uvidíte Jima Chapina bez páru paličiek a cvičného padu. Jeho súčasťou je láska k hraniu na bicie a tá sa ešte prehĺbila, keď sa jeho kniha Advanced Techniques for the Modern Drummer (Pokročilé techniky pre moderného bubeníka) dostala na pulty predajní v roku 1948.

„Veľmi ma inšpirovali tí, ktorí hrali shuffle, ako Lou Fromm, Cozy Cole, O´Neill Spenser a Artur Herbert“ hovorí Chapin. „Môj postup bol začať so shuffle rytmom v ľavej ruke a postupne z toho vynechávať noty, zatiaľ čo pravá ruka hrá štandardný swing. V čase, keď vyšla moja kniha(1948) éra amerických jazzmanov bola v plnom prúde, takže som napísal veľa cvičení s frázami, ktoré som od nich počul. Jediné čo som spravil bolo, že som zaznamenal, ako sa dajú také frázy zahrať, keď budete hrať swingový rytmus na ride činel.“

Chapinova kniha je považovaná za základnú učebnicu koordinačnej nezávislosti pri hraní jazzu na bicích a generácie bubeníkov na nej vyrastali. „Keď som mal asi trinásť rokov, začal som sa učiť „Techniku pre pokročilých“ a bola to prvá frustrujúca vec, na ktorú som narazil,“ hovorí Dave Weckl. „Tá kniha ma jednoznačne zmenila. Pomohla mi sa zdokonaliť v čítaní aj koordinácii a posunula ma na vyššiu úroveň. Znovu som sa k nej dostal s Ed Soph-om na škole a bolo zaujímavé vidieť, ako Ed používal tie isté materiály inak. Takže som si tým prešiel znovu, ale už na vyššej úrovni. Túto knihu jednoznačne odporúčam každému“.

Chapin prizvukuje, že jeho zámerom nikdy nebolo vytvoriť techniku pre techniku. „Nápad, ktorý stojí za tými cvičeniami, je naučiť vás hrať nezávisle. Nezávislosť je veľmi pôvabná, ak ju máte chcete ju využívať, ale nie je dobré preháňať to, radšej treba hrať zdržanlivejšie, tak ako Mel Lewis - robiť niečo, čo nevyžaduje techniku, ale mať pri tom ten pocit“.

Chapin pripúšťa, že jeho počiatočná zaujatosť cvičeniami z knihy môže vyzerať ako kompenzácia voči tomu, že hrať začal, až keď mal osemnásť rokov. „Začal som hrať na jar 1937 a v lete 1938 som mal už prvú kapelu.“

Niekoľko ľudí vrátane Gene Krupu navrhovali Chapinovi, aby študoval techniku Stanforda Moellera. „Moeller vás prinútil hrať s pravidelným pohybom (rytmom)“, povedal Chapin v roku 1981 pre Modern Drummer. „Pohyb bol odkaz. Spravili ste pohyb a palička ho zahrala. Po chvíli to hralo samo. Moeller všetko analyzoval a rozoberal. Keď ste hrali paradiddle, učili ste sa to zahrať každou rukou zvlášť. Odkedy mi toto Moeller ukázal, bol som schopný uvažovať nad tým, že hrám každou rukou niečo iné. Vďaka tomuto som sa dostal k veciam, ktoré som neskôr použil v knihe.“

No Chapin pozoroval aj iných hudobníkov. „Klaviristi a organisti už od čias Bacha hrajú „každou rukou zvlášť“, tak prečo by mali bubeníci hrať všetko „ruka v ruke“? Kým Chapin písal svoje „cvičenia na nezávislosť“, v 40-tych rokoch po nociach hrával v New Yorku v Hickory House jazz klube s Flipom Phillipsom. Počas II. svetovej vojny bol naverbovaný a keď sa dostal z armády, hrával jazz v Greenwich Village, Roseland a v tanečných sálach Arcadia. Chvíľu hral aj s orchestrom Casa Loma a pracoval v Atlante, kým sa opäť nevrátil do New Yorku.

Potreby svojej rozrastajúcej sa rodiny uprednostnil pred jazzovou kariérou (spevák Harry Chapin bol jedným z jeho synov), začal učiť a kde-tu hrával jazz. Nahral platňu Music Minus One, založenú na „Advanced Techniques“, tak ako aj ďalšie Music Minus One produkcie s veľkou skupinou jazz, rock a combo zostavou. Vydal tiež dva albumy s klasickým jazzovým heslom: „Skin Tight“ a „The Jim Chapin sextet“ to bola skupina, s ktorou hrával Chapin v 50-tych rokoch v Birdland.

V roku 1971 Chapin publikoval svoju druhú knihu Nezávislosť-Otvorený koniec. Kniha obsahuje odnímateľné strany, ktoré sa dajú klásť na seba a vytvoriť tak zdanlivo nekonečné vzory a môže sa zdať, že kniha nemá koniec. Táto kniha je zberateľským unikátom, keďže bola vydaná iba v limitovanom množstve.

Jim Chapin bol entuziastický ako vždy a nikdy ho neprestalo baviť ukazovať „Moellerov úder“, alebo udivovať ľudí rýchlosťou a nezávislosťou končatín. Asi jeho najväčší dar ako učiteľa bol, že dokázal nadchnúť žiakov svojím nadšením pre hru.

„Keby ste boli stretli Jima, mali ste možnosť pochopiť, prečo bol taký výnimočný. Bol inovatívny a mal veľkú vášeň pre svoje povolanie preto bolo jasné, že raz príde s takouto knihou, mal pre to veľkú vášeň.“ hovorí rockový bubeník Kenny Aronoff.

4.júla 2009, hodinu predtým ako začal v New Yourk City ohňostroj pri príležitosti Dňa nezávislosti Jim Chapin, ktorý tak žiaril v bubeníckej komunite, navždy odišiel.

Zdroj: Drummerworld

Preložila: Simona S.

Bubeník, učiteľ a autor Jim Chapin zomrel na Floride 4. júla 2009 vo veku 89 rokov. Narodil sa v New Yorku roku 1919. Na bicie začal hrať keď mal 18, podľa vzoru Gene Krupu. Jim študoval s legendárnym bubeníkom a učiteľom Stanfordom Moellerom.

Na začiatku 40tych rokov hral Chapin s Flipom Phillipsom v Newyorskom jazzovom klube Hickory House. Po skončení služby v armáde po II. svetovej vojne, hral jazzové gigs v Greenwich Village a hral s veľkými kapelami v plesových sálach v Roselande a Arcadii. Bol na turné s Casa Loma orchestrom a chvíľu pracoval aj v Atlante, kým sa nevrátil do New Yorku. Potom sa začal viac venovať svojej rodine (spevák Harry Chapin, už zosnulý, bol jedným z jeho synov) a hral hlavne tanečnú hudbu, príležitostne aj jazz.

V roku 1948 publikoval knihu, Advanced Techniques For The Modern Drummer. Táto Chapinova kniha je považovaná za dôležitú štúdiu o koordinovanej nezávislosti aplikovanej na jazzovú hru. Už niekoľko generácií bubeníkov sa snaží zvládnuť túto knihu. „Začal som sa učiť z Advanced Techniques keď som mal asi trinásť a bola to vážne prvá vec, ktorá ma frustrovala“ povedal Dave Weckl v rozhovore pre MD. „Tá kniha ma jednoznačne zmenila. Pomohla mi s čítaním nôt a koordinovanou nezávislosťou a vďaka nej som sa posunul o úroveň vyššie v koncentrácii a zručnosti“.

„Zničil tou knihou už veľa bubeníkov“ povedal Max Roach v článku pre MD, pri príležitosti 75.narodenín Jima Chapina. „Všetci sme sa snažili tú knihu zvládnuť. Jemu sa podarilo vytvoriť významný príspevok pri konceptualizácii, o čom celá bicia súprava je a jednoducho to vysvetlil vo svojej knihe.“

„Veľmi zlá predstava je, že kniha hovorí o tom, ako hrajú americkí jazzoví hráči“ povedal Chapin pre MD v r.1981. „Dosť veľa som sa inšpiroval bubeníkmi, ktorí hrali shuffle. Všetky cvičenia, ktoré ukazujú ako hrať 8/16, priame 8, triplet a 16 tinové noty na činel, boli napísané v r.1941. Keď som v r.1948 vydal túto knihu, americký jazz bol v plnom rozkvete a tak som tam pridal zopár cvičení s frázami, ktoré som počul od bubeníkov. Ale tí bubeníci nehrali nezávisle. Keď hrali frázy, tak prestali hrať na činel, alebo rukoklad zahrali súčasne. Jediné, čo som spravil bolo, že som si zapísal ten postup a ukázal som, ako zahrať to frázovanie, zároveň keď hráme swing na ride činel“.

Po tom čo vyšla kniha, Chapin musel začať všade so sebou nosiť paličky a cvičný pad, lebo ho stále všade žiadali, aby dokázal, že cvičenia z knihy sa naozaj dajú zahrať. Netrvalo dlho a Advanced Techniques sa stala cieľom pre ctižiadostivých bubeníkov. Je považovaná za jednu z najvplyvnejších bubeníckych kníh, aké kedy boli vydané.

V r.1960 vydal Chapin album Music Minus One, založený na Advanced Techniques, tak ako aj ďalšie MMO produkcie s big-bandom, jazzovými, rockovými, alebo combo zostavami. Jim tiež vydal dva albumy klasického jazzu: Skin Tight, na ktorom hrá s big bandom a The Jim Chapin Sextet, kde hrá s kapelou, s ktorou hrával počas pondelkových nocí v Birdlande v 50tych rokoch.

V r.1971 vydal svoju druhú knihu Independence: The Open End. Novátorský dizajn, vyberateľné strany, ktoré možno premiestňovať a tak vytvárať nekonečné vzorky. Hovorí sa, že je to kniha, ktorú nikdy „nedohráte“. Keďže je táto kniha veľmi drahá, bola vydaná v limitovanom množstve.

Keď sa Advanced Techniques udomácnila na trhu a Chapin už nemusel dokazovať, že všetky tie cvičenia sa dajú zahrať, zameral svoju pozornosť na propagáciu Mollerovej techniky. S nadšením evanjelistu z juhu, Jim chodil po Percussive Arts Society konferenciách a NAMM show s párom paličiek a RealFeel padom, predvádzajúc „Moellerov úder“. Jednou z mojich najobľúbenejších spomienok na Jima je, keď som ho videl sedieť na chodníku pred Nashville Convention Center v polovici 90tych rokoch po tom, čo na jeden deň zavreli letnú NAMM show a všetci boli poslaní preč. A on mal položený pad na nohe, ktorú si opieral o hydrant a pol tuctu dychtivým študentom, ukazoval Mollerovu techniku.

V r.1994 získal National Music Council´s American Eagle Award vo Washingtone a ocenenie za celoživotnú tvorbu od Berklee College Of Music v Bostone. V r.1995 bol uvedený do Siene slávy v Percussive Art Society.

Keď som sa dopočul, že Jim Chapin zomrel, predstavil som si hneď, ako stojí pred nebeskou bránou s paličkami v ruke a s padom pod pazuchou. A skôr ako vošiel do neba, určite dal ešte svätému Petrovi rýchlu lekciu Moellerovho úderu.

Zdroj: Modern Drummer

Preložila: Simona S.