Benny Greb

V sobotu 20. mája sa v pezinskom Dome kultúry uskutočnil prvý ročník bubeníckeho festivalu Drumfest Slovakia.Organizátorovi Pettrovi Bittnerovi sa hneď pri premiére festivalu podaril husársky kúsok v podobe troch veľkých mien súčasnej slovenskej a svetovej bubeníckej scény - Dali Mráz, Eddy Portella, Martin Valihora a najmä Benny Greb. Ale pekne poporiadku. Brány Domu kultúry sa otvorili už pred oficiálnym začiatkom o 16. hodine. Vo foajé si návštevníci festivalu mohli zahrať na bicích súpravách najväčších svetových výrobcov - DW, Gretch, Yamaha - otestovať zvuk činelov talianského výrobcu UFIP a napokon aj nemeckej superfirmy Meinl, ktorej domovským bubeníkom bola najväčšia hviezda festivalu Benny Greb. Rámus všetkých možných zvukov, ktoré dokážu bicie vytvoriť, dopĺňal zvuk elektrických bicích značky Seak československej výroby z roku 1988, ktoré mali veľký úspech najmä u najmladších účastníkov festivalu.

Martin Valihora

Tesne pred 17 hodinou sa otvorili dvere veľkej sály Domu kultúry pre prvé veľké meno festivalu - Daliho Mráza. Tento stále ešte veľmi mladý český hudobník sa predstavil s novými skladbami z pripravovaného albumu, na ktorom spolupracuje s hudobníkmi ako Anton Davidyants, Romain Labaye, Marius Pop, Gorgy Kolta a s mnohými ďalšími. V 50 minútovom sete sa predstavil s precíznym, rýchlym a agresívnym štýlom, ktorý sa však vyznačoval veľkou hudobnou virtuozitou. Ako sám Mráz priznal, jeho život je poznačený hyperaktivitou, čo sa nesporne prejavuje aj do štýlu jeho hrania. Aktuálne najčastejšie spolupracuje s maďarským bubeníkom Gergom Borlaiom, ktorého štýl sa dosť výrazne podpisuje aj v súčasnej Mrázovej tvorbe a technike.

Dali Mráz

Na pódiu malej sály DK sa po skončení Mrázovho vystúpenia predstavil Boris Čellár a Martin Fedor s WoodPack-om. Ako o nástroji sami hovoria “WoodPack je rytmicko – melodický hudobný nástroj vyrobený z vysoko rezonančného kvalitného dreva. Rezonančná doska nástroja pozostáva z vyrezaných jazýčkov rôznej dĺžky, každý je naladený na určitú notu v stupnici. Vďaka vibrácii dreva vzniká jedinečný príjemný drevený tón, ktorý sa podobá zvuku marimby či xylofónu. Skladby a melódie je možné hrať paličkami s gumeným koncom alebo končekmi prstov. WoodPack sa vyznačuje precízne vyberaným a prirodzene sušeným drevom a kvalitným prevedením, čo ho radí medzi najkvalitnejšie nástroje typu slit drum (tongue drum).” Výborný a esteticky krásny nástroj výrobcovia odporúčajú nielen profesionálom, ale aj laikom, pretože slúži výborne aj ako meditačný nástroj.

WoodPack – Boris Čellár, Michal Fedor

Osemnásta hodina patrila už vo veľkej sále Martinovi Valihorovi. Jeho predstavenie by sa dalo brať skôr ako seansa, než ako bubenícka show. Martin sa predstavil vo výbornej nálade, svoje bicie si, na rozdiel od Daliho Mráza, postavil skoro až na samý okraj javiska, aby tak mohol hudbu precítiť spolu s divákmi. Ako sa sám priznal, nič podobné vo svojej kariére ešte nezažil, nikdy sa na bubeníckom festivale nepredstavil v pozícii interpreta. Jeho vystúpenie bola čistá improvizáca. Začínal pomaly a akoby unavene, končil rýchlo a za veľkého aplauzu. Valihora dokázal, že aj po rokoch zo svojho umenia nič nestratil, dalo by sa povedať, že práve naopak. Valihorovo hudobno - spirituálne predstavenie bolo naozajstným zážitkom, čo potvrdilo aj niekoľko ovácií z obecenstva počas jeho vystúpenia.
Po Valihorovi sa návštevníci opäť presunuli do malej sály DK, kde im v 50 minútovom sete predstavil perkusionista Eddy Portella nástroje od thajského výrobcu Tycoon. Známy slovenský hudobník peruánskeho pôvodu nás previedol počas svojej show mnohými rytmami a štýlmi hrania na jednotlivých typoch perkusií, od cajóna, darbuky, djembe, bongos až po jeho najobľúbenejšie congas.
To už sa však blížila 21. hodina. Dav ľudí nastúpený pred veľkou sálou naznačoval, že si nikto nechce nechať ujsť vystúpenie Bennyho Greba. Pred samotným Bennym sa k obecenstvu prihovoril organizátor Petter Bittner s prosbou o tichú Vo foajé Domu kultúry bola počas celého dňa vystavená obrovská pohľadnica pre Ďura, kam mohli ľudia napísať svoj odkaz, či pozdrav pre tohto skvelého bubeníka. Táto pohľadnica bola následne vo veľkej sále za potlesku všetkých prítomných symbolicky odoslaná na Ďurovu adresu do hudobného neba.

Spomienka na Ďura Černého.

Nasledujúca hodina a pol sa však už niesla v znamení one man show nemeckého fenomenálneho bubeníka Bennyho Greba. Divákom sa predstavil krátkym príhovorom v slovenčine. Hoci mu slovenčina zjavne robila problémy, sám sa na tom výborne zabával a vytvoril v sále príjemnú atmosféru už v úvode. Petter Bittner sám priznal, že lietadlo s Bennym na palube malo niekoľkohodinové meškanie, takže do siedmej hodiny podvečer nebolo isté, či to Benny do Pezinku stihne. Našťastie sa to podarilo a hoci jeho batožiny počas jeho výstupenia stále lietali kdesi nad Európou, nič to neubralo z Bennyho dobrej nálady a vysokej profesionality. Bennyho Greba asi netreba nikomu zvlášť predstavovať. Počas jeho show som si uvedomil, že by sa hádam dokázal presadiť aj ako zabávač, či nebodaj stand up komik. S bicou sadou pred sebou je však nenahraditeľný. Predstavil sa s niekoľkými známymi skladbami z albumu Grebfruit, ale asi najviac dostal ľudí do varu svojim sólom. Neveriacky krútiace hlavy v obecenstve dávali jasne najavo, že pred našimi očami sedí génius. Vidieť Bennyho aspoň jeden krát v živote naživo odporúčam asi každému.

Už teraz sa tešíme, čo prinesie budúci ročník Drumfest Slovakia a či sa v Pezinku naozaj objaví aj také meno, ako spomenutý Dave Weckl...

Autor: Lukáš Raček