Gergő Borlai

Povedz nám niečo o skupine European Mantra. Kedy a s kým si ju založil, kto sú jej členovia ...

Skupinu som založil v roku 2001 spoločne s Peta Lukácsom, ktorý je gitarový génius. Som veľmi rád, že som ho našiel, lebo v takom štýle fúziovej muziky aký hráme, nepoznám resp. ani v tom čase som nepoznal nikoho, kto by hral na sedem strunovú gitaru. Ako Peta narába so siedmou strunou je tak prirodzené a samozrejmé, že jeho hra sa stala charakteristickým zvukom kapely. János Nagy hrá na klávesy s ktorým už 23 rokov hráme spolu v rôznych formáciách. V podstate sme boli ešte deti, keď sme spolu začínali a bolo celkom jasné, že práve jeho zavolám na tento post. Basgitaru hral pôvodne Peter Papesch, ale keďže sa odsťahoval do Nemecka, tak som pozval do kapely Tamáša Barabáša, ktorý je jeden z mojich najobľúbenejších basgitaristov v Maďarsku. Pomaly je už tomu rok čo je Tamáš v kapele.

Z Budapešti si sa odsťahoval, kde momentálne žiješ ?

Pred piatimi rokmi som sa odsťahoval do Barcelony a zhruba pred rokom som odišiel bývať do Los Angeles, takže v súčasnosti žijem v Kalifornii.

Koľko denne cvičíš a čo konkrétne cvičíš ?

Nemám veľmi čas na cvičenie, lebo v jednom kuse hrám a cestujem. Do roka mám maximálne 2-3 týždne, keď sa môžem venovať sebe a vtedy to zahustím do 8-10 hodín denne. V tomto období sa sústredím hlavne na to, čo ma posunie ďalej. Snažím sa rozšíriť svoje kapacity t.j. staminu, aby som bol fyzicky a psychicky v dobrej sile. Pokúšam sa navodiť atmosféru koncertu t.j. energiu a stav mysle, keď som na pódiu, čo je dosť ťažké. Keď človek pravidelne cvičí, po určitom čase má sklon zlenivieť a keď vyjde na pódium zbadá, že tie veci ktoré cvičil nefungujú tak, ako si to predstavoval. Cvičenie v tomto období je skutočne fyzicky náročné. Necvičím teoretické cvičenia, lebo tie môžem cvičiť kdekoľvek v lietadle, v hotelovej izbe ... Cvičím nepohodlné veci , aby sa stali pohodlnými a kladiem dôraz na to, aby som nehral nelogické postupy. Cieľom je, aby som vedel zahrať všetko čo sa spontánne odohráva na pódiu a aby som nenarazil do elementov, ktoré by ma brzdili.

Koľko si sa pripravoval na Drumeo ?

Hrávam veľa bubeníckych kliník a workshopov, kde mám fixný program, ktorý je flexibilný a viem ho predlžovať, skracovať tak, ako si to situácia vyžaduje. Drumeo bola špeciálnou záležitosťou jednak, lebo to bol livestream a na druhej strane to bola obrovská udalosť v mojom živote. Rozhodol som sa zdôrazniť to v čom sa snažím byť dobrý t.j. sprostredkovanie príbehu. Technická stránka bubnovania je jedna vec a preto som nazval túto lekciu „ Storytelling on the drums“, kde som kládol dôraz na to ako sprostredkujem určitý príbeh cez súpravu. Na tento livestream som sa mentálne pripravoval a v tomto prípade som nekládol dôraz na fyzickú stránku bubnovania, ale na to, aby som čím hlbšie a krajšie bubnoval pre ľudí. Chcel som sprostredkovať svoj vlastný pohľad na bubnovanie.

Ako sa pripravuješ do štúdia ?

To záleží na tom o čo sa konkrétne jedná. Keď mám šťastie, tak mi pošlú demo nahrávku podľa ktorej sa snažím vymyslieť ako najlepšie zahrať a nahrať danú muziku. Vo väčšine prípadov sa však ocitnem v nejakom štúdiu, kde mi dajú noty ktoré treba zahrať, resp. sú aj také prípady (lepšia varianta) keď sa všetko vymýšľa v štúdiu. Žiaľ takých prípadov je už málo a tie časy keď sa v štúdiu trávili mesiace sú už dávno preč. Je to jednak tým, že doba je rýchla a často nie sú ani zdroje na druhej strane už všetci majú domáce štúdiá. Sám mám doma štúdio a nahrávam bicie do trackov pre ľudí, ktorí ma o tom požiadajú.

Čítaš noty ?

Áno, musel som sa naučiť, ale ešte mám vždy uši rýchlejšie ako oči. Rád sa učím veci, jednak ich nezabudnem, cítim sa bezpečnejšie a vždy je šanca okamžite reagovať ak niekto v kapele urobí chybu. Človek potom listuje hore-dole, hlavne ak hrá s veľkým orchestrom, alebo s big-bandom.

Hrávaš aj s big-bandom ?

Povedal by so som to radšej tak, že som mal viackrát príležitosť hrať s big-bandom a aj s klasickým orchestrom.

Skladáš hudbu. Ako píšeš svoje skladby ?

Je to striedavé. Niekedy dostanem múzu a napadne ma melódia, ktorú naspievam na telefón a doma ju potom zaranžujem. Niekedy hrám na klavíri, napadne ma zaujímavá harmónia a neskôr dorobím melódiu. Inokedy hrám na basgitare a vznikne zaujímavý groove a následne z toho vznikne skladba. Alebo hľadám zaujímavé zvuky v štúdiu a z toho sa potom rozvinie niečo zaujímavé.

Aké máš plány na budúci rok ?

Mám už niekoľko fixných dátumov hrania po celom svete a taktiež budem účinkovať na bubeníckych klinikách. Chceli by sme s European Mantrou nahrať nový album a rád by som nahral aj ďalší sólový album (ak to má ešte vôbec v dnešnej dobe význam). Samozrejme aj naďalej budem hrať s tými fantastickými ľuďmi s ktorými som aj tento rok spolupracoval a hral.

Július Petrus
Foto: Peter Piovarcsy