Vinnie ColaiutaJeden nemenovaný producent vyhlásil, že ak dáte Tonnyho Williamsa a Steve Gadda do mixéra, výsledkom bude vkusná zmes v podobe Vinnieho Colaiutu. Skromne sa usmieva a každý kompliment pokrčí a zahodí za seba, to je opis Vinnieho. Oprávnene sa o ňom všade hovorí a zakaždým pritiahne veľký počet obdivovateľov do každého klubu v LA. Vinnie žije v Los Angeles a v prípade, že nie je odcestovaný vystupuje trikrát týždenne v rôznych kluboch, v meste anjelov. Jeden bubeník hovorí, že Vinnie je najlepší bubeník akého kedy videl, ďalší to povie jednoduchšie a dookola opakovane volá "Monštrum". Jeho hra je inovatívna, farebná a vkusná, to je Vinnie Colaiuta.

Vinnie začínal rovnako ako mnoho iných, hrávať na hrncoch a panviciach v americkom štáte Pensylvania, kde vyrastal. Po detskej sade s papierovými blanami mu jeho rodičia kúpili japonskú súpravu, na ktorej hrával so svojimi rovesníkmi. Nebolo pochýb o tom, že jeho hlavným nástrojom sú bubny aj keď vlastnil elektrickú gitaru a navštevoval hodiny organu. Keď sa chcel dostať do školskej kapely učiteľ, ktorý ju viedol oznámil Vinniemu, že v ročníku je veľa bubeníkov a radšej by mal hrať na inom hudobnom nástroji. V kapele
potom hral flautu, ale keď sa o rok uvoľnila bubenícka stolička Vinnie naskytnutú šancu okamžite využil. "Nevedel som sa nasýtiť hrania. Mal som skutočný záujem o hru z listu, rudimenty a aj o techniku, i keď to ostatných chalanov veľmi nezaujímalo. Učil som sa rýchle, lebo som pravidelne cvičil. Navštevoval som hodiny angličtiny, kde som sedával v zadnej lavici s cvičným padom od firmy Remo a cvičil som dvojité údery. Stávalo sa, že ma z hodiny vykopli. " Keď Vinnie konečne dostal ozajstnú sadu ako štrnásť ročný, bol rodičom za ňu nesmierne vďačný. "Bol som veľmi šťastný keď mi rodičia kúpili skutočnú súpravu, lebo do toho času som cvičil len na malom bubne. Keď som sa posadil za súpravu z nejakého dôvodu som nemal žiadny problém s hraním. Bolo to pravdepodobne kvôli predošlým detským súpravám. Len som si sadol a hral. Koordinácia mi nerobila ťažkosti až do štádia, keď som začal hrať s doprovodnou kapelou, kde som musel čítať partitúru napísanú s nohami a rukami dokopy. Keď som prvýkrát uvidel notový zápis na hihatku, malý bubon, veľký bubon, toľkú nezávislosť, jednoducho som išiel cvičiť." Nasledovali bubnové zbory, letné tábory, úspešné zvládnutie učiva na strednej škole a pôsobenie v miestnych kapelách, rok pred nástupom na Berklee College of Music v Bostone. K štúdiu na Berklee College ho inšpirovali jeho spolužiaci a náhodné stretnutie so študentom z Berklee, Steve Smithom, ktorý vystupoval v meste s bigbandom. Zvyšok Vinnieho života je už príbeh, ktorý sa zapísal do histórie bubeníckeho sveta.

Web: www.vinniecolaiuta.com

Video: http://www.youtube.com/watch?v=m8sClOiYTN8

http://www.youtube.com/watch?v=e4I4oOqamKc