Mitch Mitchell síce nebol jediný, ktorý hral zmes jazz-u a rock-u, ale posunul jeho hranice ďalej, ako ktokoľvek pred ním.
Nezáleží na tom, či to nazývame fusion, alebo jazz-rock. Podstatné je, ako sa podarilo Mitchovi spojiť improvizáciu s rytmom swingu a jazzu s drzosťou a silou rock´n´rollu. Táto kombinácia znamenala, že umelecká tvorba bubnovania už nikdy nebude ako predtým. Jazzoví bubeníci zrazu získali prístup k rozšírenému slovníku, ktorý išiel za hranice tradičného hrania jazzu a swingu. Ale pre rockových bubeníkov to znamenalo niečo iné- zvýšený cit pre súhru, ktorou ich inšpirovali jazzoví hráči, sa zrazu začal používať aj v ich svete. Toto pomohlo povýšiť bubeníka z pozície „udržiavača“ tempa a hudba si mohla začať užívať vzrušenie, ktoré bolo cítiť z bicích.

Zručnosť, s akou Mitch Mitchell hral „tripledbased music“ (jazz a blues) dalo jeho groovu jedinečnú kvalitu, keď hral 8 notový materiál. Ale keď sa poriadne započúvate, zistíte, že časť swingu je aj v hudbe, ktorú produkovali bubeníci ranného heavy rocku. Ale je to práve Mitch Mitchell, ktorý je pokrokový, čo sa týka spájania improvizačného swingu s rockovým udržiavaním tempa. Jeho „swinging straight-8th-note“ ponímaním docielil, že backbeaty sú menej statické a je z nich cítiť sviežosť a dobrodružstvo.
Bežne sa hudobníci odvolávajú na Mitchellove tradičné uchopenie, keď opisujú jeho hranie, ale Mitchell má aj ďalšie kvality. Citujúc jeho nezadržateľnú nárazovú vlnu rytmu, veľa ľudí ho volá „Elvin Jones rockového bubnovania“. Jednoducho Mitch Mitchell bol jeden z najvplyvnejších bubeníkov, ktorí kedy držali paličky.

Mitchellove poňatie rockového bubnovania, ovplyvnené jazzom, dalo základ pre kapelu Jimi Hendrix Experience´s. Are You Experienced, Axis: Bold As Love a Electric Ladyland, všetky tieto CD majú Mitchove vynaliezavé časti, ktoré dopĺňajú Hendrixove hranie spolu s istotou citlivého hráča. Ak sa započúvate do „If 6 Was 9“ , „Love Or Confusion“, „May This Be Love“ alebo „Are You Experienced?“, okamžite je cítiť kreativitu, ktorú Mitch použil pri ich tvorbe. Hrával vkusné, dobre skonštruované sóla, napr. 15-minútová verzia „ Voodoo Chile“ a „Moon, Turn The Tides“. Takisto zahral aj backbeat ako v „Hey Joe“, „Little Miss Strange“ a „The Wind Cried Mary“(táto bola z Mitchových najobľúbenejších). Mitch hral aj skvelé brushes, v „Up From The Skies“.

Mladý Mitch MitchellZačiatky / Prvé roky

John „Mitch“ Mitchell sa narodil 9. júna 1947, v Ealing, Anglicko a ako mnohé bubenícke legendy, aj on začal stepovať už v mladom veku. Neskôr v roku 1958 zažiaril v Show Jennings At School na BBC. No jeho záujem o tancovanie postupne hasol a keď Mitch uvidel miestneho bubeníka Carl-a Little-a hrať v Londýne, bolo rozhodnuté. Mitch začal hrať v rôznych skupinách po celom Anglicku, vrátane The Tornadoes a The Coronets a podľa Peta Townshenda, vraj chcel hrať aj v The Who. V roku 1964, bubeník ešte stále známy ako John Mitchell, začal hrať so skupinu The Riot Squad. Mitchell napísal, že počas jeho pôsobenia v skupine sa dozvedel o hudobníkoch „Thelonious Monk, Coltrane, Oliver Nelson a bubeníkoch ako Max Roach, Elvin Jones, Phily Joe Jones a samozrejme Tony Wiliams, ktorý zmenil môj život“. Pokračuje „ už vtedy som miloval a kradol od Earla Palmera, Bennyho Benjamina a Al Jacksona.“
Mitchellove prvé nahrávky ukazujú jeho základ v blues-based British Invasion pop a vrátane znakov klasického bluesového bubnovania kombinované s populárnym R&B a Mersey Beat. Niekoľko skladieb, ktoré Mitchell nahral s The Riot Squad sú zozbierané na kompilácii Jump! Je to lákavé počúvanie, kde sú zachytené korene Mitchovho „loose time“ pocitu. Mitchell opustil The Riot Squad v decembri 1965 a nahradil bubeníka Billyho Eydena v Georgie Fame & The Blue Flames. Fame mali voľný swingový prístup k hudbe, čiže Mitch zapadol perfektne. So skupinou nahral LP Sweet Things v 1966, ktorá poskytuje dôležitý pohľad na bubeníkov vyvíjajúci sa štýl.
Fame prišiel o Mitchella v roku 1966 tým, že ho nechal ísť na konkurz k vtedy ešte neznámemu Hendrixovi. Do finále sa dostali dvaja bubeníci – Mitchell a Aynsley Dunbar, hodili si údajne mincou a Mitch Mitchell vyhral. Bristká jazzová hviezda Phil Seamen nahradil Mitchella v Georgie Fame a Mitch a Hendrix začali tvoriť hudobnú históriu.

Počúvať Mitchella na pôvodných Hendrixových nahrávkach je jednoducho úchvatné, ale vidieť hrať tohoto bubeníka s Jimim bol skutočný zážitok. Našťastie dnes máme niekoľko DVD, na ktorých môžeme podrobne skúmať vynikajúcu hru Mitcha Mitchella a Jimiho Hendrixa. V roku 1967, The Jimi Hendrix Experience hrali na The Monterey Pop Festival, koncert bol nahrávaný pre televíziu, ale neodvysielaný. Ak by predstavenie tohoto tria bolo odvysielané, pravdepodobne by to malo taký istý účinok ako debut Beatles v roku 1964 v The Ed Sullivan Show. Našťastie film bol vytvorený po niekoľkých rokoch pod rôznymi titulmi. Nedávne DVD Live At Monterey ukazuje v plnej kráse jeden z najelektrizujúcejších setov v živej hudbe. Pre bubeníkov nemôže byť nič radostnejšie. Dynamické shifts, súdržnosť kapely a elektrizujúca energia sálajúca z tohto predstavenia. Bluesové štandardy „Killing Floor“ a „Rock Me Baby“ ťažko považovať za štandard a Mitchellove groovy s úžasným citom pre bezstarostnú voľnosť. Táto show bola sfilmovaná a je veľa dobrých záberov Mitchových magických zručností za jeho súpravou Ludwig. Aj vďaka bonusom na DVD, je vidieť veľa drahocenných záberov z tohto fascinujúceho predstavenia. Zatiaľ čo pôvodný Experience s basistom Noelom Reddingom vytvorili prvé tri albumy a objavil sa na Monterey DVD, na väčšine DVD je basista Billy Cox hrajúci s Mitchellom a Hendrixom. Mitch neskôr nazval skupinu za čias s Billym Coxom ako „highlit“ a najlepšiu verziu Hendrixových skupín, aj keď povedal, že „gigy“ boli postupne menej vzrušujúce. Mitchove typické melodické nápady na bicích a uvoľnený rytmus je vidno všade. Je tam dokonca veľa dobrých záberov na jeho ruky, kde môžete obdivovať tradičné držanie paličiek. Takisto neoceniteľné je zahrnutie troch sól na bicie, napriek tomu, že Mitch nikdy nemal rád sóla.Jeho samotné intro k „Sgt. Pepper´s Lonely Hearts Club Band“ dokazuje zručnosti skvelého a vnímavého sólistu a jeho používanie double bass drum je veľmi kreatívne. Jeho sóla v „Machine Gun“, „Voodoo Child“ a „in From The Storm“ sú bezchybné.
Táto show vytvára veľmi dobrý náhľad na Mitchellove bubenícke vplyvy. Je to telepatické predstavenie, ktoré patrí medzi najlepšie od Hendrixa, Mitchella a Coxa, hrajúcich ako jeden.

Keď hral Hendrix v 1969 na Woodstocku, tiež to bolo sfilmované. Ale kamera sa sústredila hlavne na Hendrixa. Čo sa týka zaznamenania Mitcha Mitchella, až také uspokojivé to nebolo. V roku 2005 vyšlo dvoj-DVD Jimi Hendrix Live At Woodstock, kde druhý disk obsahuje čiernobielu stopáž záberov z Mitchellovej ľavej strany. Toto poskytuje super pohľad na Mitchove geniálne predstavenie. Bicie sú úhľadné aj počas rázneho „backbeat groove“ v „Message To Love“ . V „Lover Man“ je Mitchell absolútny „parný valec“ a jeho sólo v „Jam Back At The House“ je jednoducho úžasné.
Audio nahrávka Jimi Plays Berkeley je celkom dobrá, aj keď sa video opäť zameriava výlučne na Hendrixa. Film Rainbow Bridge, ponúka zábery z hry Mitchella, Hendrixa, a takisto aj Coxa. Mitch sa objavil aj vo filme od Rolling Stones Rock And Roll Circus, kde hrá „Yer Bluse“ s Johnom Lennonom, Ericom Claptonom a Keithom Richardsom.

Mitch MitchellJe samozrejme ešte veľké množstvo oficiálnych a neoficiálnych live nahrávok Hendrixa na CD. Napr. trinásť minútové predstavenie „Red House“ z In The West. Skupina hrala túto skladbu vždy inak(je niekoľko živých nahrávok tejto pesničky), ale improvizácia v tejto verzii je zvlášť uvoľnená a vzrušujúca. V „In The West“ je aj verzia skladby „Johnny B. Goode“ z Berkley koncertov. The BBC Sessions sú uvoľnené a ponúkajú skvelé live a dobre zahrané príklady pôvodných Experience. Live At Winterland je jeden z najvzrušujúcejších Hendrixových setov zachytených na páske.

Keď Hendrix zobral do svojej Band Of Gypsys Buddyho Milesa, Mitchell išiel na turné s inou super kapelou. Basista Jack Bruce spojil gitaristu Larryho Coryella, keyboardistu Mika Mandela a Mitcha na turné na podporu jeho nahrávky Songs For A Tailor. Aj keď neexistuje oficiálna verzia, vzniklo veľa pirátskych nahrávok, ktoré zachytili toto jedinečné zoskupenie hudobníkov a ich energickú hudbu. Jazz-rockové a fusion pozadie Givena, Coryella a Mandelu, ukázalo Mitchellov talent aj v inom svetle. Coryell hovorí „ Mitch bol bubeník s dobrým vkusom. Bol to jazzový bubeník, ktorý vedel zahrať rock´n´roll. Mal veľmi citlivý úder a hral na bicie ako hudobník. A najdôležitejšie je, že to bol skvelý poslucháč. Na tom turné v Detroite, Mitch zahral jedno z najlepších sól na bicích aké som kedy počul, ak si dobre spomínam, bola to skladba „Sunshine Of Your Love“.
„Zavolal som Mitcha a Jacka o pár rokov neskôr na jazzové podujatie v „Ronnie Scott“ hovorí Coryell. „Mitch hral výborne. Pamätám si, že zobral peniaze čo tam zarobil a dal ich svojmu „rodie“(šoférovi). Bol to super chlapík. Naposledy som videl Mitcha keď hral s Jeffom Berlinom, v Nashville na NAMM show asi pred desiatimi rokmi. Mám pocit, ako keby Mitch hľadal po muzikantskej stránke niečo nové. Čo sa týka mixovania štýlov a splynutia jazzu a rocku, Mitch bol jeden z priekopníkov.“

Po Hendrixovej tragickej smrti v roku 1970 , Mitch pomáhal vytvoriť album The Cry Of Love, ktorý obsahuje Jimove posledné štúdiové nahrávky spolu s Mitchom a Buddym Milesom za bicími. Mitch takisto napísal fantastickú knihu Jimi Hendrix: Inside The Experience.
V roku 1972, nahrával s novou skupinou Ramatam. Je to typická rocková skupina 70-tych rokov, ktorá sa bohužiaľ nijako neodlišovala od ostatných a oveľa lepších kapiel tohto obdobia (ako napr. Traffic, Blind Faith a Black Oak Arkansas). Ale Mitch tam dodal viac funku ako kedykoľvek predtým. Ramatam je úžasný na počúvanie, ale iba keď sa zameriate na Mitchovu hru.
Mitchell sa vrátil späť ku svojim koreňom „anglického hudobníka“ a zahral si na The London Sessions spolu s Georgie Fame. Tak ako Ramatam album, aj tento bol fascinujúci, ale nie úplne úspešný. Mitch hosťoval aj na Long Walk Back, na ktorom sa podielali George Rains a skvelý Buddy Harman na bicích.
Legendárne nahrávky a cenné videá Mitcha Mitchella budú navždy inšpiráciou pre nasledujúce generácie bubeníkov. Larry Coryell asi najlepšie vystihol jeho vplyv: „Mitch Mitchell bol štedrý a oduševnený človek, ktorý hľadal stále niečo nové- muzikantské. Nechcel byť „obyčajným“ bubeníkom a nechcel ani opakovať niečo, čo už vytvoril.“

Zdroj: Modern Drummer Preložila: Simona