Emil Frátrik, jeden z najuniverzálnejších bubeníkov u nás, pôsobiaci aj v zahraničí - Česká republika, Nemecko. Nebudem ďaleko od pravdy ak napíšem, že s každým kto na slovenskej hudobnej scéne niečo znamená, už Emil spolupracoval. Pozná ho snáď každý, kto sa zaujíma o hranie na bicie a ak nie, teraz má možnosť, dozvedieť sa viac.

Hneď na úvod netypická otázka ☺ Aké boli tvoje začiatky ?
Myslíš bubenícke? Ak nepočítam obdobie detstva, keď som občas chodil s otcom na skúšky Prognózy a búchal do bubnov Ľuba Stankovského, tak neskoré.. keďže som študoval ĽŠU klavír a na Konzervatórium kam som sa hlásil by ma na tento nástroj nevzali, som pár mesiacov pred prijímačkami začal chodiť súkromne k pánu profesorovi Marekovi (Slovenská Filharmónia) na hodiny.. Tam som dostal základ y a urobil skúšky na školu.. Mal som šťastie, že sa práve ten rok prijímali noví žiaci...

Ktoré bolo tvoje prvé profesionálne angažmán ?
Bolo to v treťom ročníku na Konzervatóriu, keď som nastúpil do skupiny Banket (Richard Muller, Andrej Šeban, Sváťa Juřík) a v podstate z jedného dňa na druhý som ako 17 ročný fagan vymenil školské lavice za pódiá kulturákov a športových hál.. Bola to tá najlepšia škola života a príprava na to, čo prišlo potom... Samozrejme, na škole z toho radosť nemali, zúril komunizmus, hranie bigbítu, jazzu a vystupovanie v TV nieslo so sebou riziko vylúčenia zo školy... Občas to bolo fakt napínavé... :)) Neskôr som pochopil, že tí ktorí robili najväčšie problémy len -ľudovo povedané- závideli kšefty... A tak je to viac-menej do dnes.... :)

No mierne povedané - raketový štart ! Zaujímalo by ma ako ťa Muller a spol. objavili a mal si predtým už nejaké skúsenosti s hraním v kapele, alebo čím si zaujal ? Lebo v 17 –tich dostať profi ponuku, to sa len tak nevidí.
Bola to náhoda.. Ja som v tom období hral -resp. snažil sa hrať- len s funkovým A´contom a spolu s Marekom Minárikom sme mali v Bratislave povesť nastupujúcich „killerov“. :) Keď si dnes s odstupom času vypočujem niektoré archívne nahrávky, tak nechápem, ako to bolo možné.. :) Hrať som nevedel ani trochu... Marek mal asi 14-15 rokov a už „zjedol“ basu...

Richard s Andrejom boli na vojne vo VUS-e (Vojenský umelecký súbor - dnes už neexistuje) a ja som tam bol jedného dňa za neviem kým na návšteve.. Pri odchode mi dozorný vraví: „Počúvaj, je tu Muller na vojne a hľadajú so Šebanom do kapely bubeníka... Dám mu číslo?“
Pár dní na to sme sa už na kakatke (miesnosť vo VUSe slúžiaca na rôzne bohumilé aktivity :) ) oťukávali a začali skúšať... Čím som zaujal je skôr otázka na Risa a Andreja... neviem,,, V každom prípade to bola najlepšia škola, akú som kedy absolvoval... Vrátane týždňa skúšok na Konzerve a môjho denného(!) jazdenia zo šnúry na východe po hraní do Bratislavy... Nepoznám nič krajšie ako dať po hraní Michalovce - Bratislava (diaľnica len od Hornej Stredy do BA), ráno ísť do školy, o 13:00 letieť do Sabinova, večer hrať a šup naspäť, aby som ráno urobil skúšku z MRH.... :)) Volga rulezzz!!

Ktorý bubeník ťa najviac ovplyvnil a prečo ?
Phil Gould (Level42). Príchodom na Konzervatórium sa radikálne zmenil môj dovtedajší vkus a zo zarytého bigbiťáka a punkera sa začal stávať funker a jazzer. Je to prirodzený jav.. človek zmení prostredie, získava nové impulzy a rozširuje sa mu vďaka kolegom obzor... ale naspäť ku Gouldovi... Nakoľko v tom čase nebol prístup k žiadnym relevantným notám, bub. školám a k hudbe vôbec, jediná šanca ako sa niečo naučiť bola sťahovať do bodky čo kto hrá... Ešte by som rád upozornil mladšiu generáciu na skutočnosť, že zvuková kvalita nahrávky bola z dôvodu 3457954.-ej kópie kvalitatívne na úrovni pokazeného miestneho rozhlasu v najzastrčenejšej Indickej obci.. Takže žiadne digitálne čisté stereo... :)
Hrať s železobetónovou rytmikou King/Gould mi dalo strašne veľa, čo si v podstate uvedomujem až dnes.. muzikalita, timing, fixácia na groove, aranž hry a umenie „uhnúť“... To sú pre mňa osobne tie najdôležitejšie veci, ktoré som sa od neho naučil... Vždy vravím, že som samouk, ktorý sa učil pod dohľadom P.G. :))
No a časom pribúdali ďalší... Katché, Gadd, Colaiuta, Sery.. spolu s Gouldom je to moja svätá päťka.. Každý má niečo, čo tomu druhému chýba.. akokoľvek miešaš a porovnávaš..
Samozrejme, nesmiem zabudnúť na mojich dvoch veľkých hrdinov slovenského funku. Janka Fabrického a Olda Petráša.. Tých keď som počul v 80´tych rokoch hrať, tak som sa skoro ….....

Si profesionálny bubeník, ktorý sa u nás vie uživiť hraním. Máš za sebou veľké množstvo koncertov a nahraných CD. S kým si doteraz spolupracoval a momentálne spolupracuješ a aké nahrávky si realizoval ?
Eeee, s tým „živením sa hraním“ to na oko lepšie vyzerá ako v skutočnosti je.. Je to permanentný boj, neistota a hádanie sa o peniaze... Raz je hojno, raz je ho..uby.. Človek musí ostať v permanentnom pohybe a ak sa nedá doma, nebáť sa ísť von... no a keď je situácia naozaj zlá, ísť robiť hocičo iné... Držím sa zásady “ milujem hudbu, ale nezomriem kvôli nej od hladu“..Začiatkom 90tych rokov keď bolo naozaj zle, som niekoľko mesiacov robil kuriéra a šoféra pre jedno Rakúske rádio... a keď aj dnes niekedy nie je robota, vravím si, že som mal u toho ostať.. :)
− Čo sa spoluprácí do r.1999 týka, asi bude jednoduchšie vymenovať tých, s ktorými som netočil.. :) To by bol Peter Nagy a Elán... :))
Od Gombitovej, cez Haberu po Žbirku a Ursínyho, kvantum menej známych ľudí, pár filmových hudieb, pár dokumentov, popri tom rôzne jazzové, fjúžnové a neviem aké iné projekty.. výber diskografie, spolupráce a projekty sa dajú nájsť na mojom myspace-i... neviem to všetko z hlavy..
− Od jesene roku 1999 nastalo Nemecko/České obdobie a až na pár výnimiek som na Slovensku nerobil nič.. V Nemecku som jazdil niekoľkomesačné muzikálové turné (do 2003), v Čechách spolu s Martinom Kumžákom postavil a vybudoval kapelu Pajky Pajk, s ktorou sme doprevádzali hviezdy českej popmusic, robili sme všetky 3 ročníky Česko hledá Superstár, v podstate všetky live TV hudobné programy, natočili sme všetky muzikály Janka Ledeckého, ja som hral s Burma Jones ,točil som všetko čo sa dalo, zaskakoval kde sa dalo, externe chviľku hudobne dramaturgoval v TV NOVA a zodral auto na D1 Praha-Blava.. Hustá ale krásna životná etapa...
− Momentálne spolupracujem so skupinou Finally, Mariánom Čekovským, občas s Petrom Lipom a ako nájomný bubeník pre toho, kto ma dokáže zaplatiť.. :)

Už som spomenul, že si univerzálny hráč. Ako pristupuješ k rôznym hudobným štýlom. Je rozdiel v tom či hráš pop, jazz, funky, fusion atď.. a je rozdiel v prístupe k hraniu v kapele, muzikálové hranie, orchester apod.. ?
Rozdiel je v prvom rade v mentálnej príprave.. Treba vedieť aký spôsob tvorenia tónu (zvuku), frázovania, aranže hrania a groovu je pre ten ktorý žáner typický, čo sa nosí, čo už nie, čo tá ktorá vec znesie a čo už je moc.. Jednoducho povedané, vkus a zachovanie žánrovosti..
Rozdiel medzi tým, či hráš s orchestrom alebo iba v „štandardnej“ zostave je hlavne v uvedomení si skutočnosti, že pri veľkom orchestri musíš viesť a sem tam ťahať alebo brzdiť množstvo ľudí, ktorých nástroje nereagujú vždy rovnako rýchlo, nie všetci sú virtuózi a nie všetci vedia, ako sa správne frázuje veľká triola v 6/8 metre.. a navyše je tu dirigent, ktorému robíš „komunikatívnu spojku“.. Čím menšia zostava, tým ľahšia hudobná komunikácia a menej „problémov“..
Potom je tu faktor „správneho zvuku“ pri zachovaní „svojej“ predstavy a signifikantnosti v celkovom mixe.. Poznáš to... je jedno, či hrá Colaiuta u Stinga, Ramazottiho alebo Evansa, už pri 1. údere podľa zvuku vieš, že to je on... Ja tak ďaleko niesom, ale aj o toto mi ide..

A nadväzujúca otázka, súvisiaca s ladením a činelmi. Aké blany a ladenie používaš na aký štýl muziky v akom zoskupení a tá istá otázka na činely ?
Ladím – v rámci farby- vždy adekvátne hudbe ktorú točím/hrám, priestoru a spôsobu snímania. Mám to šťastie, že mám prostredníctvom GBM distribution CZ nadštandardné vzťahy s firmou Evans a vďaka nim nemám problém zvoliť ideálnu kombináciu.. Nedá sa to popísať detailne, blany prispôsobujem tej ktorej akustickej situácii..Štandardne používam na tomy G2 coated (jazz, fusion) alebo G2 clear (pop), na bass drum EQ2 clear (pop, fusion) alebo EMAD coated (fusion, jazz, malé kluby) a na snare dávam to, čo sa hodí. Od clear G1/2 po ST dry, podľa potreby a chuti.
S činelami je to podobne – vďaka Anatolian zastúpeniu Fast CZ- aj keď v poslednej dobe hrávam live „iba“ na 2 ride-y ( 20“ Traditional Flat Ride, 20“ Diamond Trinity Ride), 2 malé crashe (15“ Diamond Trinity, 14“ Emotional ) a dve hajtky (14“ Diamond Trinity, 10“ Diamond Trinity top, Ultimate Bell bottom)- S týmto setupom sa dajú stvárať divy...

Už niekoľko rokov si stále vyťažený a etablovaný na slovenskej scéne. Aký by mal byť podľa teba bubeník, aby bol žiadaný ?
Neviem.. Fakt... Nie vždy totiž ide o kvalitu, vedomosti, skúsenosti a profesionalitu.. Stačí sa pozrieť (nie len) na súčasnú SK pop scénu a uvidíš tam po muzikantskej stránke všeličo... a netýka sa to iba bubeníkov. S určitou dávkou irónie by sa dalo odpovedať “lacný, mobilný a mal by mať image“ .., inak by mal byť hlavne muzikant v najširšom slova zmysle..
Hudba vo svojej prapodstate prestala byť vecou elity (dnes nemusíš mať hud. vzdelanie na písanie a produkovanie hudby, stačí vedieť ovládať počítač) a stala sa z nej kulisa... ako soľnička na stole v reštaurácii.. Niekedy si ani nevšimneš, že tam je... V podstate smutné...

Cvičíš ešte techniku, alebo iba hráš ?
Zas cvičím, ale skôr veci ako úplný začiatočník, než ekvilibrista .. mám to ako „reset“ pamäte.. začal som pred pár rokmi, zohnal som si skúšobňu a keď nehrám, tak tam pár hodín týždenne strávim... Po tých X rokoch je to moc fajn, objavujem dávno zabudnuté veci a lepšie sa mi hrá.. Okrem toho experimentujem s metronómom a tak.... toto je na samostatný rozhovor, bolo by to fakt na dlhoooo...

Akú muziku počúvaš, ktorými kapelami sa inšpiruješ ?
Priznám sa, dnes už moc času na počúvanie tak ako v minulosti nemám. Ak je možnosť počúvam najmä v aute. Doma mám rád „ticho“ :) Mám rád hudbu, ktorá spája a mieša rôzne vplyvy (Dapp Theory, Sixun, Sakesho), funk, ozajstný hiphop (The Roots), ozajstný pop (Tears for Fears. Duran Duran) čokoľvek ,čo mi robí dobre.. Nemám vyhranený vkus..

Aké máš rodinné zázemie ? Čo hovorí manželka a deti na tvoj „kočovný“ spôsob života ?
Manželka je našťastie od fachu, kopu vecí si odžila rovnako ako ja, takže našťastie nemusím vysvetľovať „prečo som z hrania prišiel až o 03:15 a smrdím od cigariet“ .. Som jej za to všetko MOC vďačný! S deťmi som bol od malička maximum času, našťastie pre nich to bolo obdobie, kedy som mal relatívne málo jazdenia a vytvárali sa u nich základné väzby k obidvom rodičom (0-3 roky), takže nebol a nie je problém.. Väčší som mal pri dlhšom pobyte mimo ja... :)

Ďakujem za rozhovor a posledná otázka. Čo by si odkázal mladým slovenským bubeníkom ?
Nech ich muzika hlavne baví!

Rozhovor pripravil : Erich Siegel

Odkazy:
www.myspace.com/emilfratrik
www.sonorista.cz
www.anatolian.cz
www.g-tec.sk

Popis k setu
Sonor SQ2, wallnut roots, matt
20"x20" medium maple
14"x7" snare medium maple
13"x5" snare EA 1305 Artist, 27ply beech
8"x7" thin birch
10"x8" thin birch
12"x9" medium birch
14"x11" medium birch
mics: Beyerdynamic Opus Series

Setup E.F.