Chris CutlerBubeník, akustický dobrodruh, majiteľ nahrávacej značky, etnomuzikológ a elektronický inovátor Chris Cutler je typ hudobníka, ktorý by mohol vytlačiť zo svojich pozícií mnohých rockových bubeníckych guru.
Dlho bol bez povšimnutia. Ale jeho práca s Henrym Cowom, the Residents, Pere Ubu a množstvom ďalších zanechala stopy na všetkých, ktorí ju zažili.
Cutler sa narodil vo Washington D.C. v roku 1948, ale tak ako väčšina bubeníkov zo známych kapiel, vyrastal v povojnovom Anglicku. Tak ako Carl Palmer z ELP, Phil Collins z Genesis a Bill Bruford z Yes a King Crimson, mal záujem o širokú škálu hudby a nakoniec hral v mnohých britských kapelách. (Bruford a Cutler hrali v skupine Gong v rovnakom čase). Cutler začal spolupracovať s umelcami ako Fred Frith, the Art Bears Songbook, The Peter Blegvad Trio, The Bad Boys, Thomas Dimuzio a Hugh Hopper.Cutler pochádza z rovnakého rodu progresívnosti ako jeho rovesníci, ale on posunul hranice svojho umenia omnoho ďalej, do menej komerčného extrému. Jeho počiatočná práca s Henrym Cowom (1971-78), Art Bears (1978-81) a Davidom Thomasom (1982-89) , a takisto aj s The Thomasled Pere Ubu, The Science Group, P53, The (EC) Nudes, Cassiber, Jon Rose, Aksak Maboul, Zeena Parkins a The Residents, poukazuje na jeho príslušnosť k avantgardnej hudbe. Jeho talent na miešanie elektronických prvkov s akustickými bicími nebol len predvídavý, ale aj vizionársky. Pri hraní Cutler kombinuje uvoľnený funk, plynulý Afrobeat, šialenú „free form“ a nerozlúštiteľný art house, záleží však na období, krajine a ďalších hudobníkoch. Možno najdôležitejšie u neho je, že posunul štandardný rytmus do voľnej improvizácie a ovplyvnil pri tom bubeníkov ako Jim Black a Joey Baron.„Pri rôznych projektoch som vždy balansoval medzi improvizáciou a kompozíciou, abstraktnými a experimentálnymi formami, priamymi pesničkami a rockovými skladbami“ hovorí Cutler zo svojho domu v Surrey, Anglicko. „Ponímam hudbu ako herec, ktorý si osvojí nejakú rolu, ktorú zahrá radšej ako by mal nájsť, alebo definovať jednotlivý charakter, ktorý ma ako-tak charakterizuje. Zároveň si uvedomujem, že je tam jednotná myšlienka, ktorá zahŕňa všetky role, a špecifické úrovne techniky, ktoré sa tam nevyhnutne objavujú. Nerád by som to špecializoval, radšej sa tomu vyhýbam.“Cutler pokladá štandardný progresívny rock za nudný. Prikláňa sa skôr k jeho prvým hudobným skúsenostiam s Henrym Cowom, Art Bears, The Mothers Of Invention, Magma, Faust, Samla Mammas Manna, Etron Fou Leloublan a Univers Zero. „Niežeby sme sa im muzikantsky podobali“ hovorí. „Ale cítili sme, že máme určitý spoločný postoj, možno istý druh extrémizmu.“
Aj keď si vypočujete Cutlerovu rôznorodú diskografiu len zbežne, prinúti vás to zamyslieť sa nad jeho schopnosťou improvizovať za bicími. Tak ako to dokáže len veľmi zručný bubeník. Cutler vyjadruje celú škálu emócií, intelektu a citlivosti na jeho Gretsch/´70s Asba /Noble & Cooley- set.Chris CutlerViac informácií o Cutlerovi môžete získať v Leg End(´73) od Henryho Cowa, alebo Unrest(´74) a Western Culture(´79), alebo nedávno vydanej 40th Anniversary Henry Cow Box Set (možné získať na Cutlerovej ReR Megacorp stránke, rermegacorp.com). Najlepšie ukážky jeho bubnovania sú, keď Cutler hrá niečo, čo by sa dalo nazvať „ako keď Michael Giles hrá spolu s Billom Brufordom“ až na to, že toto ponúka uvoľnenejší a „ťahavejší“ pocit. Animované a často vtipné materiály od Henryho Cowa majú netradičné aranžovanie a hudbu, ktorá bola možno až príliš sofistikovaná pre „rockové deti“ v Amerike v 70tych rokoch zamilované do King Crimson, no aj tak inšpiroval nespočetne veľa rôznych umelcov. V „Ruins“, napríklad klávesové a dychové nástroje znejú v súlade, zatiaľ čo Cutler udiera do bicích „ako zlodej na úteku“. Miestami sa zdá, že kapela vytvára absurdnú hru, alebo hrá soundtrack k nemému filmu o priemyselnej revolúcii. Melódie sú jednoznačne typicky britské, ale Cutlerove bubnovanie udržiava hudbu niekde medzi jazzom a avantgardou, ako v The Zappa-esque „Nirvana For Mice“. Kde získal Cutler takúto smelosť- drzosť- neohrozenosť ? „Pri vytváraní,“ odpovedá. „Byť s ľuďmi, ktorí sú lepší ako ja a učením sa od nich. Byť v združeniach s ľuďmi, ktorých členovia sú si navzájom výzvou, ale aj podporou. Ale najdôležitejšie je si uvedomiť možnosť pádu. Hraj bezpečne a vždy to môžeš zvrátiť na dobrý koniec- nech je chyba akákoľvek. Zariskuj a aj napriek tomu, že niekedy pohoríš, inokedy dosiahneš niečo neopísateľné a neopakovateľné. Ťažšie býva sa zbaviť „bezpečnostnej siete“ a akceptovať, že niekedy možno budeš vyzerať ako amatér alebo blbec.“
Zaspomínajme si na 80-te roky, keď Cutler začal pracovať s Cassiber, extrémne vyzývavou skupinou, ktorých hudba nie je pre „citlivé srdcia“. Neskôr, keď hral s Les 4 Guitaristes De L´Apocalypso-Bar, začal vyhľadávať „free-drumming/ electronic“ spôsoby, ktoré sa neskôr objavili na jeho albumoch Quake (s Dimuzio, 1999) a Solo (2002) a nahral základné zvuky pre Twice Around The Earth (2005) a There And Back Again (2007). Celkovo sa Cutler objavil na viac ako 150 albumoch. V 1995 nahral s The (EC) Nudes Vanishing Point, je to kombinácia free-jazzu, slaughterhouse bluse, Scottish Highland marches a punk rocku v zvláštnom poradí. Album z 1996 od P53 je nahraný v štýle pastorálnych melódií hraných na akustických nástrojoch spolu s Cutlerovými kradmými, rýchlo sa meniacimi rytmami. Tieto elektronické spôsoby, podkladové zvuky a tajomné usporiadanie boli charakteristické pre Cutlera.Až do dnešného dňa má Cutler stále svoju značku, Recommended Recordings a píše eseje ako „Thoughts On Music And The Avant-Garde“ (Úvahy o hudbe a avantgarde).V blízkom období vyjde nové Vril CD( s Bobom Drakeom, Lucasom Simonisom a Pierrom Omerom), The Italian Concerts od Heiner Goesbbels a nahrávky s Frith a Dimuzio.Cutlerova posledná spolupráca s Firth, The Stone: Issue Two, je hodinový koncert oživený hlukom a množstvom iných neidentifikovateľných zvukov. Cutler používa bicie ako experimentálne dosky, perkusie, ako hračku a elektronický napomáhač. No nezáleží na tom, až kam s Firthom zašli, od gitarového bičovania, po Cutlerove údery na snare a elektro vrešťanie, hudba nikdy nezačne nudiť. Disharmónia ako upokojujúci liek, progresívny experiment ako impresionistická hudba z vyšších sfér. Táto úroveň improvizácie a interakcie vás prinúti prehodnotiť mienku o tom, čoho sú bicie schopné a kde, alebo či vôbec môžete zapadnúť do tohto nového „svetového scenára“. Chris Cutler
„Opísal som svoj stav mysle pri improvizovaní ako druh zábudlivej bdelosti,“ hovorí Cutler. „Určite nepočúvam úplne detailne to, čo robia ostatní. Bežne nerobím rozhodnutia o svojich zásahoch a nikdy nevyjadrujem samého seba. Snažím sa ako sa najviac dá držať si odstup a nepočúvam, čo hrajú iní a ani čo ja, snažím sa to celé dostať na nejakú úroveň a až potom to prispôsobovať. Keď je všetko ako má byť moje ruky to regulujú, ale keď mám pocit, že musím spraviť rozhodnutie, lebo s tým mám ťažkosti, alebo sa snažím k tomu správať ako nestranný pozorovateľ. Viem, že citlivosť je u improvizátorov velebená a oceňovaná, ale obávam sa, že citlivosť môže jednoducho skĺznuť do „dobrého správania“ a strachu. Takže pre mňa improvizovanie znamená skontrolovať, či nástroj funguje a potom už nemyslieť na hranie, až pokým to neskončí.“

Zdroj: Modern Drummer

Preložila: Simona S.