Ľudo SrnecĽuda som prvý krát zaregistroval s kapelou AC+. Neskôr odišiel žiť a hrať do Paríža. Pamätám si na jedno leto v čase keď pôsobil v Paríži ako mi zazvonil telefón a vytiahol ma večer na pivo aj s Igorom "AJDŽI" Szabom. Rozprávali sme sa o Paríži, muzike, živote... . Už vtedy mi bolo jasné, že to Ľudo dotiahne ďaleko. Je to skvelý chalan a výborný muzikant, ktorý prešiel rôznymi životnými skúsenosťami. O týchto jeho životných etapách sa budeme rozprávať aj v našom rozhovore.

Aké boli tvoje bubenícke začiatky?

Bola to taká nepriama cesta . Hlavný dôvod bol ako sa uliať zo školy ! Preto som začal navštevovať so
spolužiakom pioniersky fanfárový súbor . Mal som nastúpiť ako fanfárista, ale potrebovali bubeníka, tak som
začal hrať na malý bubon . Učiteľ niečo zrejme vo mne videl a nahovoril ma hrať v dychovke na sadu . To ma
celkom chytilo a už som si v snoch predstavoval ako hrám s Grigorovom, Haberom a podobne. ) Rodičov som
presvedčil k vyprázdneniu vkladnej knižky a kúpili sa prvé amatky . Tie prešli prácnou rekonštrukciou, nakoniec
vcelku dobre hrali aj vyzerali . Mal som ich však krátko, tuším ani jeden koncert som na nich neodohral .

Ako si sa dostal do skupiny AC+ a čo ti dalo pôsobenie v tejto kapele?

Asi po 4-5 mesiacoch hrania na sade som sa prihlásil na konkurz mladých talentov, ktorý organizoval pán
Kochansky zo skupiny Lojzo . Ideou bolo vytvoriť mladú talentovanú skupinu, dať jej odborný dohľad a
nadštandardné podmienky . Odbornou porotou bola skupina Fermata . Ten konkurz som vyhral . Ďakujem
Jindřich Gino Planka / ex- bubeník Fermaty /, aj vďaka tebe sa to rozbehlo celkom rýchlo .) Na konkurz sa prišli pozrieť aj členovia AC + , oslovili mňa a bassgitaristu, ktorý konkurz vyhral . Taká ponuka sa neodmieta, AC+ bola vtedy populárna skupina . Asi o týždeň nasledovali dve soušky, tuším jediné v celej histórii nášho pôsobenia v AC + a hneď aj prvý koncert . Bol to môj prvý koncert v živote a zároveň aj prvý živý priamy prenos v TV . Celkovo to bol pre mňa veľký zážitok, ale aj stres. Hneď na úvod pred generálkou, keď som zvučil dvojkopákovú sadu Ďura Černého z Tublatanky vbehol do sály Jano Baláž a rozčuloval sa, že čo za decko sa tam hrá na bicích, keď generálka mala už začať. Mal som štrnásť, ale vyzeral tak na dvanásť . Trošku sa ma to aj dotklo vtedy ! ) Na Eláne som vyrastal a teraz hneď stres, nehovoriac o tom, že okolo mňa bolo kopec muzikantov a hviezd, ktoré som dovtedy videl len v telke a teraz som mal hrať vedľa nich . Nakoniec som to však nejako zvládol, odohral a som vďačný za tento deň . Dokonca jednu pesničku niekto nedávno zavesil na Youtube, tak si to kľudne pozrite, tiež som sa na tom zasmial .) http://www.youtube.com/watch?v=ORda0vMEqjY

Nasledovalo množstvo koncertov vo veľkých sálach, na námestiach, v amfiteátroch . Spoznával som množstvo
ľudí, naberal zážitky a skúsenosti . V tom období som spoznal aj teba a doprial si zopár súkromných hodín bicích ako aj Juraja Kucháreka ,ktorý ma veľa naučil . AC+ bol pre mňa určite veľký odrazový mostík a zažil som tam aj kopec srandy .

Určitý čas si žil v Paríži. Ako si sa dostal do Paríža a aké tam boli tvoje začiatky?

Do Paríža som odišiel z dvoch dôvodov . Prvý bol, že tam pracovala moja priateľka a druhý, že som mal
nastúpitť na vojenskú službu . Začiatky boli viac ako ťažké, nevedel som rozprávať po francúzsky, nemal
prácu. Videl som však omnoho väčšie možnosti ako u nás a povedal si, že to zvládnem . A urobil som dobre .

V Paríži sa ti podarilo v pomerne krátkej dobe etablovať na hudobnej scéne. S kým každým si tam spolupracoval?

Na začiatku môjho pôsobenia vo Francúzsku som najprv začal hrať v skupine ,ktorá hrala prebraté veci ...mala
názov Pop Corn a pôsobil som v nej až do môjho odchodu . Neskôr som vyhral konkurz do poprednej punkovej
skupiny Les Magoo, s ktorou som odohral aj turné na Slovensku . V Paríži trvá jeden taký konkurz do kapely aj
2-3 týždne . Prihlási sa aj 200 bubeníkov, pokiaľ ide o známejšiu skupinu, každý má cca 15 minút na to, aby
ukázal, čo v ňom je. Postupne som bol angažovaný aj ako štúdiový hráč do niekoľkých projektov, dokonca
som produkoval spevákovi Williamovi Serilovi nejaké pesničky . Hral som istý čas v skupine Racines, s ktorou
som tiež natočil album . Posledný rok som si založil aj vlastnú skupinu Circus, štýlovo dosť rocková skupina
so speváčkou . Album sme natočili na Slovensku a ešte rok po mojom návrate sme hrali v Budapešti posledný
koncert . Táto skupina a jej členovia mi chýbaju doteraz, bola to skvelá partia . Počas pobytu vo Francúzsku
som vystriedal ešte asi desať skupín, takmer každého štýlu . Na názvy si už asi ani nespomeniem . Tesne
pred návratom domov som vyhral aj konkurz do kapely Axela Baura .Je to populárny spevák vo všetkých
frankofónnych krajinách .Hneď na to prišla ďalšia ponuka do skupiny Manau,ale okolnosti s mojím predĺžením
pobytu a jednou zle vyspatou pani na úrade ma donútili odísť naspäť na Slovensko.

Po návrate z Paríža si začal hrávať aj na perkusiách. Čo ťa inšpirovalo k tomuto kroku?

V prvom rade sa mi kongá, bongá a všetky tie veci okolo veľmi páčia esteticky ako aj zvukovo. Chcel som
ich mať, tak som si ich doprial a neľutujem . Priniesli mi pomerne veľa práce, aj keď sa im v podstate vôbec
nevenujem.
Ľudo Srnec

Predstavíš nám nástroj na ktorý momentálne hráš?

Aktuálne hrám na celojavorové bubny Ddrum, model duofade . Sú to veľmi rýchle bubny, krásne ladia a majú
úžasné priemery . Basový bubon je 20“x20“ , tomy 8“x7“, 10“x7“ a 12“x 7“ , kotle sú 14“x 12“ a 16“x12“ , malý
bubon 13“ x 7“. Ďalej používam malý bubon, ktorý mi namieru vyrobil Braňo Jeleň 10“x7“ , je to krásny nástroj
a hrá skvelo . Každý bubon má triger od ddrumu a zvukovu banku používam z modulu od Rolandu TD-12 . Ďalej
mám kompletnú sadu Roland TD-12 a ďalšiu TD-3 . Činely používam Meinl Byzance, Mb-20 a sériu generationX .
Mám ich pomerne veľa a ich konfiguráciu mením podľa toho s kým hrám . Takisto aj množstvo tomov . Blany
sú od firmy Evans, pieskove G2 . Paličky Vater, model sweet ride .Mechanika od DW a šlapka Axis . Mikrofóny
od audixu, na ktoré nedám dopustiť . Na amplaktové hranie používam cajon od Meinlu a Roland hpd-10 alebo
hpd -15 . Okrem toho mám obrovskú sadu perkusii od Meinlu, ktorú využívam na veľkých koncertoch a v štúdiu .

Ktorí bubeníci najviac ovplyvnili tvoju hru a ktorí patria medzi tvojich najobľúbenejších?

Veľmi sa mi páčia Manu Katche pre jeho obrovskú muzikálnosť .Johnny Rabb, ktorý hrá na bicie neskutočne
moderne ....iednoducho inak ako ostatní . David Koller, ktorý hrá tiež veľmi muzikálne . V jeho hre je veľká
energia a zároveň hrá jednoducho . Zo slovenských je to Emil Frátrik, hrá vkusne a moderne odkedy ho
registrujem. Taktiez Števo Bugala je obrovský talent, ktorý napreduje veľmi rýchlo . Keď si to spojím, tak sa
mi páčia bubeníci, ktorí sú muzikálni, ovládajú viacero hudobných nástrojov a to sa podpísalo na ich hre . Ja len dúfam, že sa niečo z toho čo mám na nich rád nalepilo aj na mňa .

Čo podľa teba je najdôležitejšie na bubeníkovi?

Muzikálnosť, presnosť, originalita, vkusnosť, účelnosť, zvuk, počúvanie a pochopenie hry spoluhráčov - to sa
rovná profesionalita . Je toho pomerne dosť . ) Nehovoriac o tom, že práca s ľuďmi je v každom odvetví veľmi
náročná, tak treba byť trošku aj psychológ a teamový hráč aby to celé fungovalo .

Pôsobil si v súťaži Slovensko hľadá Superstar čo na prvý pohľad vypadá ako super kšeft. Ľudia, ale nepoznajú druhú stranu mince,ktorá je už ale náročná .Porozprávaš nám niečo bližšie o tejto práci?

V prvom rade je to náročné na sústredenie sa . Vo veľmi krátkom čase treba nacvičit 10 – 12 pesničiek rôzneho
štýlu . K skladbám sme sa dostávali pomerne neskoro, den- dva pred prenosom a často krát došlo k zmene
ešte v deň prenosu. Ráno okolo deviatej sa začalo zvučit . O desiatej speváci prichádzali na pľac a prešli sme
si podľa potreby 1 – 2 krát každú pesničku . Nasledoval krátky obed a potom dve generálky . Nacvičoval sa
každý detail a hlavne sa veľa čakalo, kým si každý člen stábu spraví to, čo potrebuje . Ktorá kamera bude
snímať daný moment, ktoré svetlo zasvieti, kto čo povie a podobne. Celkovo je to dosť únavné a vyžaduje si
to neustále sústredenie sa . Potom nasledovala pauza cca hodinka, začali prichádzat diváci a začínal priamy
prenos . Popritom milión telefonátov ohľadom lístkov, to si neviete predstaviť kto všetko si na vás spomenie,
keď sa chce dostať na prenos Superstar .) V sále nastávalo skutočné šialenstvo, často krát sme nepočuli čo
povie moderátor ako tie deti kričali a práve to je veľmi dôležité, aby celý prenos fungoval .Moderátor povie
slovo , ktoré je pre kapelu pokyn, aby začala hrať . Diváci často tlieskali v inom tempe ako začína pesnička, do toho malý stres a zodpovednosť, podpísaný únavou z celého dňa . Keďže prenosy boli v nedeľu, tak som vždy
dochádzal z nejakého koncertu, často krát som nemal ani čas ísť spať . A potom absolvuj takýto náročný deň
s úsmevom na tvári, ktorý trvá 16 hodín . Navyše finále Superstar je v decembri a vtedy je hudobná sezóna, kedy sa hrá množstvo koncoročných večierkov, stalo sa mi, že som mal raz aj 9 hraní za týždeň čo je vcelku veľa ajna koňa .) A do toho tá strašná zima . Superstar je napriek tomu zážitok na celý život a aj zadosťučinenie za nie práve ľahký život muzikanta. Spoznal som veľa zaujímavých ľudí a priniesla mi napríklad aj hranie s Paľom Haberom, čím sa mi splnil jeden z detských snov .)
Ľudo Srnec

Ako sa ti darí zosynchronizovať tak nabitý program aký máš s rodinným životom?

Nie je to jednoduché, zvládnuť sa to však musí . Sú v tom deti a tie potrebujú lásku a starostlivosť .Myslím, že pre každého rodiča, ktorý sa venuje svojim deťom je to náročné a častokrát vyčerpávajúce . Niekedy je tá práca práve siesto, kde si viac oddýchne ako doma . Výhodou je, že môžem venovať svojim deťom ďaleko viac času
ako bežne pracujúci človek . Najčastejšie hrám koncerty štvrtok, piatok, sobotu . Niekedy aj v iných dňoch, ale počas dňa sa môžem venovať deťom skoro každý deň v týždni . Nakoniec väčšinu koncertov hrám na Slovensku
a to, že som viac ako deň mimo domu je skorej výnimka . Myslím, že byť dobrým rodičom je náročnejšie ako
byť úspešným hudobníkom . Byť otcom ma baví, je to ďalší druh lásky ....iný ako láska k žene, iný ako láska
k hudbe . Niekedy je náročné prísť vyčerpaný po koncertoch domov a venovať sa rodine, ale život je už raz taký.

S kým v súčasnosti spolupracuješ?

Momentálne doprevádzam Roba Pappa, Bystrika, Kat Korček, Paľa Haberu, Mishu, Denisa Lacha, hrám
v skupinách O.B.D., Vanilla Club, Charomeliroo .

Čo odkážeš čitateľom SD?

Myslím, nechcem však poučovať, že treba pracovať na sebe po každej stránke, snívať a plniť si tie sny . Mne sa
skoro každý splnil .

Rozhovor pripravili : Július Petrus a Erich Siegel