Ed Thigpen - In Memoriam
13. januára 2010 zomrel jeden z klasikov jazzového bubnovania. Známy predovšetkým spoluprácou s jazzovým velikánom Oscarom Petersonom a legendárnou jazzovou speváčkou Ellou Fittzeraldovou.Od roku 1972 žil v Dánsku, kde vyučoval a hral s najlepšími jazzovými muzikantmi. Bol majstrom metličiek, walking rhythms a latin jazzu.
Jeho meno zdobia také významné ocenenia ako IAJE (International Association for Jazz Education), Humanitarian Award, IFPI (International Federation of Photograph Industry), Danish Jazz Award (2002) a PAS (Percussive Arts Society) Hall of Fame.
Preslávil sa vďaka virtuóznej hre s metličkami a zároveň aj ako výborný pedagóg. V jeho rodisku ho prezývali „Mr. Taste“ kvôli jeho dokonalému cíteniu, vedel sa dokonale vcítiť do každej skladby, ktorú hral.
Narodil sa 28. decembra 1930 ako Edmund Leonard Thigpen v Los Angeles, kde vyrastal a začal navštevovať strednú školu Thomasa Jeffersona. Absolventmi tejto školy boli aj Dexter Gordon, Chico Hamilton a Art Farmer. Tu Ed zbieral svoje prvé hudobné skúsenosti, kde hral vo swingovej kapele pod vedením Samuela Browna. Po ukončení lícea v roku 1949 sa zapísal na Los Angeles City College, kde začal študovať sociológiu. Po roku školu opustil kvôli kariére a presťahoval sa do St.Louis, kde pracoval so svojim otcom Benom Thigpenom, taktiež známym bubeníkom zo skupiny Andyho Kirka z 30 rokov 20. storočia.
V roku 1951 sa presťahoval do New Yorku, kde nastúpil do kapely Cootieho Williamsa v Savoy Ballroom. Vďaka tomuto angažmánu začal spolupracovať s rôznymi zoskupeniami a interpretmi v štýle rhytm and blues štýlom, ktorý neskôr dobil celú Ameriku a celý svet. V rokoch 1954-1958 spolupracoval s Dinom Washingtonom, Johnym Hodgesom, Budom Powellom, Juttym Hippom, Billom Taylorom. Ed Thigpen vystupoval v kluboch na koncertných pódiách v USA a po celom svete vďaka čomu sa stal populárnym. Nahrával s rôznymi interpretmi a formáciami, vystupoval v sérii televíznych programov ako napríklad „The Subject is Jazz“ a stal sa firemným hráčom firmy Ludwig.
V roku 1959 nastúpil do tria Oscara Petersona a začal vyučovať na škole, ktorú založil Oscar Peterson basista Ray Brown a skladateľ Phill Nimmonsom, ktorá niesla názov „The Advanced School of Contemporary Music“ a nachádzala sa v Toronte. V tom istom roku ho kritici spolu s Elvinom Jonesom v časopise Down Beat označili za novú hviezdu jazzového bubnovania. V tom čase už kritici označovali trio Oscara Petersona za najlepšiu jazzovú formáciu v obsadení klavír – kontrabas – bicie v rámci histórie jazzu. Toto označenie potvrdili v rámci koncertov „Jazz At The Philharmonic“. Ed Thigpen nahral s Oscarom Petersonom viac ako 50 dosiek a kapelu opustil v roku 1965 kedy vyrazil na cesty s Ellou Fitzerald. V roku 1967 sa vrátil do Los Angeles, kde začína pracovať ako sessionový muzikant. V tomto období spolupracoval s takými umelcami ako napríklad Johnny Mathis, Pat Boone, Andy Williams, Peggy Lee, Oliver Nelson, Gerald Wilson a ďalší. Koncom roku 1968 sa vracia do kapely Elly Fitzeraldovej pod vedením Tommyho Flanagana. S Ellou spolupracoval do roku 1972, zároveň sa presťahoval do Dánska a usídlil v Kopenhagach. Pokračoval vo svojej kariére ako muzikant a učiteľ, naďalej vystupoval po celej Európe s takými umelcami ako Sylvia Vrethammer, Alice Babs, Kenny Drew, Sven Asmussen, Ernie Wilkins, Clark Terry, Milt Jackson, Monthy Alexander, Thad Jones... Založil si vlastnú kapelu pod názvom Action-Reaction, vyučoval jazzovú hru na Švédskej škole Musikolan a taktiež na Rhytmic Conservatory v Dánskom hlavnom meste. Vo svojej edukačnej činnosti pokračoval aj ako autor: „Ed Thigpen Talking Drums“, „Be Our Guest“ v spolupráci s Ray Brownom, „Rhytm Analysis and Basic Co-ordination“, „The Sound of Brushes“. Aj vo vysokom veku pokračoval vo svojich aktivitách ako muzikant a aj ako učiteľ po USA, Kanade a celej Európe. Ed Thigpen zomrel 13. januára vo veku 80 rokov v nemocnici Hvidovre v Kopenhagene, kde ho hospitalizovali pre ochorenie pľúc a srdca, okrem toho trpel aj Parkinsonovou chorobou.
Odišla pravá legenda, ktorá zasvätila svoj život jazzu a vyučovaniu. Legenda, ktorá spájala minulosť s prítomnosťou, ktorá zanechala za sebou významné dielo pre ďalšie generácie. Z jeho diela budú čerpať nasledujúce generácie muzikantov a bubeníkov.