Medzi slovenskú bubenícku elitu sa dostal naoko celkom nenápadne. Po rokoch účinkovania v rockovej kapele Dorian Gray si to namieril k Petrovi Nagyovi, Jankovi Ledeckému, ďalej do kapely Družina, známej prerobením slovenských folklórnych piesní do svojského world-music-rockového šatu. V súčasnosti sa jeho meno spája najmä s najväčšou slovenskou rockovou legendou - Elánom. Bubeník Boris Brna.

Na úvod si trocha zaspomínajme na tvoj doterajší bubenícky životopis. Takže ako si sa dostal k Elánu a čo si všetko dovtedy preskákal?

Začínal som ako každý. Tisíce hodín v garáži, cvičenie a hranie s kamarátmi. Založili sme veľa skupín a snívali o vypredaných halách. Mojou prvou naozajstnou a osudovou skupinou bola skupina Dorian Gray. Ako 17-ročný som po prvýkrát nahrával v profesionálnom štúdiu a bol som z toho úplne nadšený. S DG sme odohrali veľmi veľa koncertov, boli sme predskokanmi aj slávnym Jetro Tull. V roku 2001 si nás všimol Marián Greksa a ponúkol nám spoluprácu v jeho skupine. Účinkoval tam aj Michal Kovalčík, vďaka ktorému som onedlho začal spolupracovať s Petrom Nagyom a Jankom Ledeckým. S priateľom a dlhoročným kolegom Atilom Bérešom sme zároveň začali spolupracovať v skupine Družina. No a v roku 2007 mi zazvonil telefón a na druhom konci bol Vašo Patejdl. Išli sme na kávu a ponuka bola na svete. Železné jadro skupiny si ma ešte prekleplo v skúšobni a moja spolupráca s legendou sa mohla začať.

V akých kapelách ešte v súčasnosti pôsobíš?

V súčasnosti pôsobím v skupinách Elán, Družina, Demikát a Janek Ledecký.

Tvoje prvé bicie? Značka? Cena?

Samozrejme Amati. Dostal som ich od otca, ktorý hrával veľa rokov ako barový bubeník. Vtedy stáli okolo 1500 korún.

Kedy si začal aktívne hrať na bicie?

Aktívne až v 15-tich rokoch. Ale už ako 9-ročný som mal bicie od otca a tĺkol do nich.

Obľúbení bubeníci - na začiatku kariéry a dnes?

Úplne na začiatku bol môj boh Ďuro Černý z Tublatanky. Na toho dodnes nedám dopustiť. Postupne som sa oboznamoval s množstvom super hráčov. Obdivujem veľa bubeníkov, ale môj top je Vinnie Colauita. Zo slovenských kolegov si veľmi vážim Marcela Buntaja. A skoro by som zabudol ... Lars Ulrich ... to je môj život...

Koľko času si venoval hre na bicie pri svojich začiatkoch?

Ja som tvor veľmi lenivý... Zo začiatku som sa vôbec nevenoval technike, len som hral s kapelou. Techniku v podstate cvičím doteraz.....

Čo si sa naučil z hry na bicie ako prvé?

Bumčvach...

Bicie a ty – bola to náhoda alebo si k nim smeroval odmalička?

Už som spomenul, že môj otec bol hudobník. Takže hudba bola u nás doma na dennom poriadku. Od malička som chcel byť bubeník ako oco.

Stretol si sa počas svojho bubeníckeho učenia v minulosti s cvikom alebou technikou, ktorá ti spôsobovala „hlavybôľ“?

Je toho veľa... Ale snáď rýchla hra na dva kopáky .

Ako si sa učil hrať na bubny – mal si učiteľov, si samouk, alebo s pomocou videokaziet či cez internet?

Odmalička som samouk. Až v roku 2002 som chodil k profesorovi Zajackovi na noty a teóriu.

Používaš pri hre metronóm – tzv. klik?

V poslednom čase ho používam v štúdiu. Ale inak vôbec. Dokonca som niekoľko albumov nahral bez kliku. Kolegovia tvrdia, že ho mám v sebe.

Venuješ sa pri hre obidvom technikám uchopenia paličiek (tzv. rockové a klasické džezové)? Pri hre na veľký bubon používaš zdvihnutú (heel up) nohu (rockové hranie), alebo položenú (heel down) nohu, charakteristickú pre klasické staršie resp. tichšie bubnovanie?

Palice držím väčšinou obyčajne rockovo ale v poslednom čase sa snažím hrať aj klasicky, jazzovo. Pri hre na kopák používam väčšinou heel up systém.

Počas hry pôsobíš veľmi pokojne. Dá sa povedať, že kľud prenášaš na kapelu, ktorá z teba cíti istotu?

Áno, som ten pokojný typ bubeníka i keď sa viem aj poriadne rozkokošiť. A či prenášam pokoj aj na kapelu, to je otázka skôr na mojich kolegov. Ja dúfam, že áno.

Čo je tvojou najväčšou prednosťou v hre na bicie? Aký spôsob hry ti najviac sedí?

Mám rád stredné tempá a groovove hranie. Všetci ma škatuľkujú ako rockového hráča, ale ja by som sa pokojne vedel posadiť aj k funk soulovej skupine či speváčke.

Na akých pódiách sa počas živých vystúpení cítiš lepšie – vo veľkých halách resp. na štadiónoch, alebo v menších kluboch?

Užívam si, keď je veľa ľudí pokope, tak asi tie haly.

Pred akou najväčšou diváckou kulisou si hral?

Bolo to s Petrom Nagyom na Letnej, kde sme hrali ako hostia na koncerte Elánu. Zišlo sa tam 100 000 ľudí.

Na akom nástroji hráš v súčasnosti?

Hrám na bicie Yamaha Maple Custom a som firemný hráč Paiste.

Obľúbené hudobné skupiny?

Metallica, Sting, Dream Theater, Korn, Slayer, Pantera...

Obľúbený hokejový tím?

Slovan, New York Rangers

Obľúbený futbalový tím?

Arsenal, Bayern Mníchov

Obľúbená kuchyňa?

Česká a talianska.

Rozhovor pripravil: Rudolf Zelenay